Halucinogénne huby ako liek na depresiu: Jedna látka by mohla pomôcť pacientom
Nová štúdia sa bližšie pozrela na pozitívne účinky psychoaktívnej látky, ktorá sa nachádza v určitých druhoch húb.
Jednou z hlavných príčin depresie je strata nervových prepojení, ktoré sa inak nazývajú aj synapsie. Strata synapsií prebieha v dôležitých oblastiach mozgu, napríklad vo frontálnom kortexe, píše portál IFL Science.
Aby sa zabránilo strate synapsií, nový výskum hovorí o použití jednej dávky psychedelickej látky psilocybín. Tá by mala naštartovať proliferáciu – rozmnožovanie buniek a tvorbu nového tkaniva, v rovnakých regiónoch, ktoré sú depresiou poškodené. Liečebná metóda by mohla pomôcť pacientom trpiacim týmto ochorením.
Psilocybín sa nachádza v určitých druhoch húb, ktoré pomáhajú pri liečení depresie. Dokázali to aj testy na ľuďoch, hoci vedci ešte nedokážu plne pochopiť mechanizmus, ktorý sa viaže na liečebné účinky tejto látky. Nový výskum sa preto rozhodol zistiť, či droga naozaj pomáha pri tvorbe zakončení, cez ktoré neuróny dokážu komunikovať.
Testy na myšiach ukázali, že do 24 hodín nastalo výrazné zvýšenie počtu týchto zakončení. Zlepšenie bolo badateľné aj o mesiac neskôr, čo vedie vedcov k názoru, že jedna dávka psilocybínu môže priniesť dlhotrvajúce zlepšenie.
„Pozorovali sme nielen 10% nárast neurónových zakončení, ale tieto zakončenia boli o 10% väčšie, čo znamená pevnejšie prepojenie,“ vyjadril sa autor štúdie, Alex Kwan.
Čarovné huby
Vedci zapojení do výskumu, tvrdia, že štrukturálna remodelácia mozgu môže viesť k úprave určitých neurologických nedostatkov, ktoré sa spájajú s depresiou.
Neprehliadnite
„Neurónová plasticita, vyvolaná psilocybínom, vyvolá v mozgu nové psychologické zážitky, čo môže viesť k zmene myslenia,“ píšu autori v štúdii.
Pokusy na myšiach tiež ukázali, že po požití látky sa zmenilo ich správanie a myši sa lepšie vyrovnávali so stresom. Zmeny v mozgu, ktoré po požití látky vzniknú, môžu viesť k väčšej odolnosti. Výsledky štúdie poukazujú na to, že psilocybín môže byť pre ľudský mozog naozaj prospešný, no nie je to také jednoduché.
Ide o látku, ktorá vyvoláva psychedelické stavy a preto je pre pacientov, trpiacich ťažkou depresiou, nevhodná. Vyvolané halucinácie by totiž pacienti nemuseli zvládnuť. Vedci sa preto pokúšajú zistiť, či sú pozitívne účinky psilocybínu prítomné aj v prípade, že sa im podarí zablokovať ich psychoaktívne účinky.
Vedci použili látku ketanserin, ktorá zablokuje receptory serotonínu, ku ktorým sa látka viaže. Pri pokuse na myšiach si mohli všimnúť, že myši „nemykali hlavičkami“ čo bolo znakom, že neboli pod vplyvom psychotropnej látky. Výsledky poukazujú na to, že psilobycín môže pomáhať aj v prípade, že sú zablokované jeho psychedelické účinky. Či to bude fungovať aj na ľuďoch je otázne a vedci potrebujú vykonať ďalšie experimenty.
Komentáre