Grónskemu kontinentálnemu ľadovcu hrozí kolaps. Od prvého bodu zlomu nie sme ďaleko, varujú vedci!
Autori novej štúdie sa bližšie pozreli na situáciu v Grónsku, ktoré vplyvom globálneho otepľovania prichádza o svoj ľad.
Grónsky kontinentálny ľadovec sa rozprestiera na rozlohe 1.7-milióna štvorcových kilometrov. Ak by sa mal vplyvom globálneho otepľovania rozpustiť úplne, globálne hladiny morí by vzrástli o približne sedem metrov. Problém je, že vedci nevedia, ako rýchlo sa kontinentálny ľadovec môže roztopiť.
V rámci novej štúdie sa vedcom podarilo na základe uhlíkových emisií odhaliť niekoľko bodov zlomu, ktoré môže grónsky kontinentálny ľadovec prekročiť, informuje portál AGU. Ak by ľadovec prekročil bod zlomu, zmeny by boli trvalé bez ohľadu na to, ako by sa situácia naďalej vyvíjala. Autori vysvetľujú, že uvoľnením 1000 gigaton uhlíka do atmosféry zapríčiní rozpustenie južnej časti kontinentálneho ľadovca. Ak do atmosféry vypustíme 2000 gigaton uhlikových emisií prídeme o takmer celý kontinentálny ľadovec natrvalo.
Ľudstvo do atmosféry vypustilo už 500 gigaton uhlíkových emisií. Vedci varujú že sme na pol ceste k prvému bodu zlomu.
„Prvý bod zlomu nie je pri súčasných klimatických podmienkach až tak ďaleko, reálne nám teda hrozí jeho prekročenie. Ak sa dostaneme na šikmú plochu a spadneme dole, naspäť sa už nedostaneme,“ varuje vedúci štúdie, Dennis Honing.
Kontinentálny ľadovec v Grónsku sa už dnes roztápa. Medzi rokmi 2003 a 2016 stratil približne 255 gigaton ľadu ročne. Do dnešného dňa prebiehalo roztápanie hlavne v južnej časti kontinentálneho ľadovca. Rýchlosť roztápania závisí od teploty vody a vzduchu, ale aj od zrážok, oceánskych prúdov a ďalších faktorov. Všetky sa ovplyvňujú komplexnými spôsobmi, preto je pre výskumníkov náročné odhadnúť, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať.
Budúcnosť grónskeho kontinentálneho ľadovca
V predchádzajúcich výskumoch vedci zistili, že ak sa globálne teploty zdvihnú o nejakú hodnotu medzi jedným a troma stupňami Celzia, grónsky kontinentálny ľadovec sa začne nenávratne roztápať. V rámci novej štúdie sa však výskumníci pokúsili zmeny v ľadovci popísať o niečo jasnejšie. Autori po prvýkrát použili komplexný model celej planéty, ktorý v sebe zahŕňal všetky klimatické procesy. Model zároveň simuloval správanie kontinentálneho ľadovca.
Neprehliadnite
Najprv našli rovnovážny stav, teda situáciu, v ktorej vzniklo rovnaké množstvo ľadu, ako sa rozpustilo. Následne spustili simuláciu, v ktorej sa úrovne uhlíkových emisií pohybovali od 0 do 4-tisíc gigaton. Zo štúdie vyplynulo, že tisíc gigaton uhlíkových emisií v atmosfére povedie k strate južnej časti kontinentálneho ľadovca. Ak emisie presiahnu 2500 gigaton, potom sa rozpustí takmer celý kontinentálny ľadovec.
S postupným rozpúšťaním ľadovca sa jeho povrch dostane nižšie, čím bude vystavený vyšším teplotám vzduchu. Tým pádom sa bude roztápať ešte viac. Autori štúdie ale vysvetľujú, že na presiahnutie tohto bodu by museli byť globálne teploty dlhšiu dobu konštantné. Ak sa na krátku dobu Zem oteplí povedzme o dva stupne, kontinentálny ľadovec bod zlomu nepresiahne. Keď sa však dostane za túto hranicu, začne sa rozpúšťať aj keby sme teploty vrátili do stavu pred priemyselnou revolúciou.
Komentáre