Grónska ľadová pokrývka za posledných 1000 rokov nikdy nebola tak horúcou, ako je dnes, varujú vedcu
Autori novej štúdie varujú, že už aj relatívne izolovaná časť Grónska pociťuje dopady globálneho otepľovania.
Vo väčších nadmorských výškach Grónskeho ľadovca vedci zaznamenali v rozmedzí rokov 2001 a 2011 o 1,5 °C vyššie teploty ako v 20. storočí. Tieto roky sa považujú za najteplejšiu dekádu posledného tisícročia, vysvetľuje portál Eurekalert.
Grónsky ľadovcový štít hrá v globálnom klimatickom systéme mimoriadne dôležitú úlohu. Ukrýva sa v ňom obrovské množstvo vody, ktorá ak by sa rozpustila, spôsobila by výrazné zvýšenie hladín morí a oceánov. Ak ľudstvo bude pokračovať v ignorovaní globálneho otepľovania, do roku 2100 by mohla voda z ľadovcového štítu zvýšiť hladinu oceánov až o 50 cm.
Donedávna vedci nemali jasnú predstavu o tom, ako globálne otepľovanie vplýva na odľahlé a vyššie položené oblasti Grónska. Vďaka štúdii z inštitútu Alfreda Wegenera, presnejšie centru pre polárny a morský výskum, sa zistilo, že globálne otepľovanie zasiahlo už aj centrálne Grónsko.
„Z ľadových jadier sme získali predstavu o teplotách v rozmedzí rokov 1000 až 2011. Dekáda od roku 2001 do 2011 sa výrazne líši od prirodzených zmien, ktoré sme pozorovali dávnejšie v minulosti. Kvôli prebiehajúcemu globálnemu otepľovaniu sme podobné výsledky očakávali, no aj tak nás zarazilo, aké evidentné tieto odchýlky boli,“ vyjadrila sa glaciologička Maria Horhold, vedúca štúdie.
Predchádzajúce výskumy ľadových jadier sa začali v 90. rokoch minulého storočia. Tým sa však nepodarilo nájsť stopy otepľovania v centrálnej časti Grónska, a to aj napriek rastúcim teplotám po celom svete. Dôvodom bola prirodzená klimatická rôznorodosť regiónu.
Najteplejšia dekáda
Teploty sa vedcom podarilo získať meraním koncentrácie stabilných izotopov kyslíka v ľade. S teplotnými odchýlkami sa totiž mení aj množstvo kyslíka vo vznikajúcom ľade. V rámci výskumu autori poukazujú na to, že Grónsky ľadovcový štít sa od začiatku druhého tisícročia roztápa rýchlejšie a dnes prispieva k zvyšovaniu vodných hladín.
Neprehliadnite
„Prekvapuje nás, ako sa teploty vo vnútrozemí prepájajú s odtokom roztopenej vody. Ten pozorujeme v nižších nadmorských výškach pozdĺž okraja ľadovcového štítu pri pobreží,“ tvrdí Horhold.
Výskumníci sa rozhodli lepšie preskúmať tento vzťah. Prepojenie teplôt vo vyšších nadmorských výškach a roztápaniu ľadovca po okrajoch sledovali pomocou klimatického modelu a satelitných pozorovaní. Klimatický model zachytával vývoj teplôt od roku 1871 až do 2011. Satelitné pozorovania zachytili zmeny ľadovca od roku 2002 až po 2021.
Kombinácia týchto dát vedcom umožnila odhadnúť, ako sa za posledných tisíc rokov rozpúšťal ľad v Grónsku. Ide o dataset, ktorý umožní výskumníkom lepšie pochopiť rozpúšťanie ľadu a tým presnejšie predpovedať, ako sa budú v budúcnosti zvyšovať hladiny oceánov.
Zvyšovanie hladín sa totiž považuje za jedno z najvýraznejších rizík globálneho otepľovania, ktoré priamo ohrozuje pobrežné komunity ľudí. Autori štúdie dodávajú, že ich výskum ponúka naozaj robustnú reprezentáciu toho, ako sa teploty v centrálnom Grónsku vyvíjali. Poukazujú na to, že tento región má svoju vlastnú dynamiku.
Komentáre