Gravitácia z hlbín Zeme má veľký vplyv na dianie na povrchu: Ako sa jej činnosťou mení terén planéty?
Prvý model svojho druhu ukazuje evolúciu takzvaných metamorfných kôrových komplexov.
Gravitačné sily v hlbinách našej planéty dokážu výrazným spôsobom ovplyvniť evolúciu Zemského povrchu. Toto prepojenie objavila nedávno publikovaná štúdia vedcov zo Stony Brook University.
Pomocou počítačových modelov ukázali, že pohyby pozdĺž geologických zlomov, ktoré boli vyvolané „koreňmi“ horských pásov, môžu vyvolať kolaps pásu a odhaliť horniny ležiace až 24 km pod povrchom. Tento proces sa nazýva metamorfný kôrový komplex. Doteraz ale vedci nemali jasnú predstavu o tom, ako tieto komplexy vznikajú.
V rámci novej štúdie vedci vysvetľujú, že metamorfné kôrové komplexy môžu byť stopami predchádzajúcich horských pásov a ukazujú Zem ako planétu, ktorá sa neustále vyvíja. Vo svojej práci naznačujú, že kolaps horských pásov podporujú jeho zhrubnuté korene v zemskej kôre.
„Gravitačné sily generované topografiou a kôrového koreňa zapríčiňujú stúpajúce prúdenie nižšej časti zemskej kôry, čo sa neskôr vyvinie do geologického zlomu,“ vysvetľujú autori štúdie.
Autori štúdie vytvorili úplne prvý trojrozmerný model, ktorý demonštruje prepojenie medzi podnebím a tektonikou. Následne simuluje aj históriu zvetrávania a usádzania materiálov v danom regióne pred, počas a po vzniku metamorfných kôrových komplexov. Model autori štúdie následne prepojili aj s modelom podnebia a zrážok. Zistili, že model presne predpovedá depozíciu sedimentov v regiónoch, kde sa našli fosílie cicavcov.
Prvým svojho druhu
V štúdii sa zároveň vedci venovali obdobiu, kedy nastala výrazná diverzifikácia cicavcov. Autori tvrdia, že nastala približne v rovnakom momente, keď dochádzalo ku kolapsu prastarých horských pásov. Štúdia je teda zároveň aj prvou, ktorá popisuje ako sily z hlbín Zeme a podnebie ovplyvňuje život a diverzifikáciu cicavcov. Obšírna štúdia si vyžadovala spoluprácu niekoľkých superpočítačov. Jedným bol SeaWulf na Stony Brook University. Simuláciu podnebia vytvoril superpočítač Cheyenne.
Neprehliadnite
„Tento výskum ukázal, že hlavný vrchol v diverzifikácii cicavcov môže byť štatisticky spojený s vrcholom extenzného kolapsu starých horských pásov. Spoločná štúdia je teda prvou svojho druhu, ktorá kvantifikuje, ako hlboko sa zemské sily spájajú s klímou, aby ovplyvnili krajinu a ovplyvnili diverzifikáciu cicavcov a rozptýlenie druhov nájdených vo fosílnych záznamoch.“, dopĺňajú výskumníci.
Jeden z dôvodov prečo na Zemi existuje život je podľa názorov vedcov fakt, že je naša planéta mimoriadne dynamická. Pod našimi nohami sú vrstvy v neustálom pohybe, čo spôsobuje napríklad aj pohyb kontinentov. Ide o mimoriadne pomalý proces, no ak sa vám nejakým spôsobom podarí natlačiť miliardu rokov evolúcie do štyridsiatich sekúnd, „tanec“ kontinentov sa stáva oveľa výraznejší. Demonštrovali to vedci z University of Sydney, ktorí vytvorili túto simuláciu. Nástroje vedcom umožňujú predpovedať ďalší vývoj našej planéty, no zároveň pomáhajú nájsť dôležité zdroje, vďaka ktorým by ľudstvo dokázalo znížiť produkované uhlíkové emisie. Zároveň si ale otvárajú dvere k štúdii konvekčných procesov v hlbších vrstvách planéty ako aj ďalších procesov, ktoré v plášti a jadre prebiehajú.
Vďaka týmto procesom vzniká napríklad aj magnetické pole Zeme chrániace nás pred škodlivým žiarením z vesmíru. Aj magnetosféra Zeme je jedným z dôvodov, prečo má naša planéta tak bohatú biosféru.
Komentáre