Funguje efekt gravitačnej šošovky aj v prípade gravitačných vĺn? Einstein tvrdí áno, vedci hľadajú dôkazy

Gravitačné vlny sú jemné vlnenia časopriestoru, ktoré môžu vedcom prezradiť o vesmíre veľa informácií.

Gravitačná šošovka
Zdroj: NASA/hubblesite.org

Pozorovanie gravitačných vĺn je diametrálne odlišné od pozorovania žiarenia v elektromagnetickom spektre. Gravitačné vlny sú veľmi slabé a náročné na zachytenie, píše portál Universe Today. Ďalším problémom je, že prechádzajú hmotou bez toho, aby ich to nejak zasiahlo.

Normálna hmota je pre gravitačné vlny ako keby priehľadná a preto dokážu astronómom tieto vlny prezradiť množstvo informácii o vesmíre okolo nás. Ich pozorovanie je však stále mladým odborom a vedci sa musia naučiť, ako sa tieto špeciálne vlny správajú.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Gravitačná šošovka je jav, kedy sa svetlo, prechádzajúce popri masívnom objekte ohýba, vplyvom jeho gravitačnej sily. Príkladom je galaxia, ktorá môže v istých prípadoch slúžiť ako akási šošovka. Svetlo vzdialeného objektu dokáže zaostriť a vytvoriť niekoľko podobizní daného objektu. Efekt gravitačnej šošovky je spôsobený zakrivením časopriestoru. Objekty s obrovskou hmotnosťou ohýbajú časopriestor a svetlo, ktoré v tomto priestore cestuje, sa ohýba spolu s ním.

Gravitačná šošovka v prípade gravitačných vĺn

Otázkou pre vedcov ostáva, či môžu byť aj gravitačné vlny ohnuté podobne, ako svetlo. Einsteinova teória relativity tvrdí, že áno. Ak dochádza k ohnutiu priestoru, zmení sa aj spôsob, akým sa gravitačné vlny šíria. Tento efekt ale nebol nikdy pozorovaný. Nová štúdia ale spojila dva detektory gravitačných vĺn, LIGO a Virgo, s cieľom nájsť gravitačné vlny, ovplyvnené gravitačnou šošovkou.

Vedci chceli zistiť, či sú gravitačné vlny ovplyvnené gravitačnou šošovkou a skúmali niekoľko signálov, ktoré pochádzali z procesu zlučovania dvoch čiernych dier. Vedci pátrali po totožných signáloch, ktoré by prišli z trošku iného zdroja. Ďalšou stopou by bolo rušenie, ktoré by znamenalo, že dva totožné signály prišli na Zem len v trochu inom čase.

Tím vedcov analyzoval 36 signálov, no nepodarilo sa mu objaviť žiadne stopy, ktoré by naznačovali, že aj gravitačné vlny môžu byť ovplyvnené efektom gravitačnej šošovky. Skúmaná vzorka však bola v tomto prípade veľmi malá. Vedci tvrdia, že so spustením nových observatórií gravitačných vĺn, ako napríklad observatórium LISA, zachytíme gravitačné vlny, ovplyvnené gravitačnou šošovkou. Ak by ich vedci nezachytili, museli by začať hľadať chybu v teórii relativity.

Gravitačná šošovka pomáha vedcom pozorovať vzdialené objekty, ktoré by inak nemali šancu vidieť. Lenže pozorovanie svetla má svoje limity, pretože svetlo možno zablokovať, alebo rozptýliť. Gravitačné vlny takúto slabinu nemajú a astronómom by umožnili dozvedieť sa veľa nových informácií o vesmíre okolo nás.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre