SpravodajstvoVeda a výskum

Fosílie obrovského morského dinosaura našli vedci vo výške takmer 3-tisíc metrov: Ako sa tam dostali?

Po viac ako 30 rokoch identifikovali vedci z univerzity Bonn ostatky objavené v Alpách.

Pred približne 30 rokmi objavili vedci z University of Zurich niečo zvláštne. V Alpách vo východnej časti Švajčiarska, objavili stavce, rebrá a zub morského živočícha známeho ako Ichthyosaurus. V dobe objavu sa ešte nenašlo dostatočné množstvo vzoriek, na základe ktorých by mohli vedci nález identifikovať, píše portál univerzity Bonn.

Nová štúdia vedená univerzitou nedávno tieto vzorky klasifikovala a podľa výsledkov patrili trom rôznym jedincom, ktorí mali dĺžku od 15 do 20 metrov. Obzvlášť zaujímavý bol zub, ktorý je najväčším objaveným zubom vodného dinosaura. Priemer koreňa mal šesť centimetrov. Predpokladá sa, že prvý Ichthyosaurus sa objavil počas obdobia trias, teda pred približne 250-miliónmi rokov. Krátko na to tento druh dinosaura vyhynul, predpokladá sa, že posledné živočíchy umreli pred 200-miliónmi rokov.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ichthyosaury boli naozaj masívne tvory. Ich predpokladaná dĺžka bola 20 metrov a vážili okolo 80 ton. O tomto druhu dinosaurov ale nie je takmer nič známe, pretože fosílie sú vzácnosťou. Pred 200-miliónmi rokov sa ostatky Ichthyosaurus nachádzali na dne prastarých oceánov, no počas formácie Álp sa dostali do výšky takmer 3-tisíc metrov. Vedci sa domnievajú, že aj pod inými ľadovcami sa môžu nachádzať ostatky obrovských morských tvorov.

Obrovské tvory

Ostatky objavené v Alpách pochádzajú z troch rozličných tvorov, predpokladá výskum. Z jedného jedinca sa zachoval stavec, spolu s desiatimi úlomkami rebra. Na základe veľkosti nálezu vedci usudzujú, že išlo o 20 metrov dlhého dinosaura. Z druhého Ichthyosaurus sa našli len stavce. Druhý živočích bol o čosi menší s dĺžkou len 15 metrov.

„Zub nás obzvlášť fascinoval, pretože na pomery Ichthyosaurusa ide o masívny exemplár. Doteraz najväčší zaznamenaný zub tohto dinosaura má priemer 20 milimetrov a v tomto prípade išlo o 18 metrov dlhého jedinca. Objavený zub mal priemer 60 milimetrov,“ vysvetľuje Martin Sander z University of Bonn.

Vedci ale nepredpokladajú, že by bol dinosaurus oveľa väčší, než udávajú odhady. Z priemeru zubu totiž nedokážu priamo zistiť veľkosť dinosaura. Vedci zároveň dodávajú, že predátori nikdy nepatria medzi najväčšie tvory planéty. Vorvaň tuponosý je najväčším druhom veľryby, ktorá má zuby a musí svoju potravu loviť. Vorvane typicky merajú 20 metrov a vážia 50 ton. Vedci zároveň predpokladajú, že v mori neexistujú predátori, ktorí by boli väčší ako vorvane.

Fosílie morského dinosaura našli vedci vo výške takmer 3-tisíc metrov
Koreň zubu ichthyosaura. Zdroj: University of Bonn

Najväčšou veľrybou na svete je vráskavec obrovský, ktorý meria 30 metrov a váži až 150 ton. Táto veľryba je ale bezzubá a potravu prijíma filtrovaním drobných organizmov z vody. Morskí predátori ale musia svoju potravu loviť a tým pádom si vyžadujú väčšie množstvo kalórií.

Je preto pravdepodobné, že zub nepochádza z obzvlášť veľkého Ichthyosaurusa, no išlo o typického dinosaura, ktorý mal väčšie zuby.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close