Existuje náš vesmír vo vnútri gigantickej čiernej diery? Webbov vesmírny teleskop pozoroval niečo, čo môže zmeniť naše chápanie kozmu
Podľa nových pozorovaní Webbovho teleskopu sa hypotéza, že žijeme v obrovskej čiernej diere, stáva reálnejšou.
Čierne diery sú najdesivejšie, no zároveň najfascinujúcejšie objekty vo vesmíre, hlavne preto, lebo v súčasnosti neexistuje spôsob, ako by sme dokázali nahliadnuť do ich vnútra. Lenže čo ak po celý čas presne vieme, čo sa v ich tajomnom vnútri ukrýva?
Okolo čiernej diery existuje hranica, ktorú nazývame horizont udalostí. Čokoľvek, čo prekročí tento horizont je v čiernej diere nenávratne stratené, pretože za horizontom udalostí sa rýchlosť na vymanenie sa z gravitačných pazúrov tohto monštruózneho objektu rovná rýchlosti vyššej, ako je rýchlosť svetla. Fyzika nám diktuje, že nič nemôže cestovať rýchlejšie ako svetlo.
Aj keby sme poslali sondu za horizont udalostí, v momente jeho prekročenia, by sa ku nám nedostal žiaden signál, ktorý by za horizontom sonda vyslala, pretože aj rádiové a iné vysielanie je podmanené kozmickým rýchlostným limitom. Čo teda myslíme tým, že vieme, čo sa v srdci čiernej diery môže ukrývať?
Portál Space informuje o fascinujúcej štúdii, podľa ktorej celý náš vesmír existuje vo vnútri jednej nepredstaviteľne obrovskej čiernej diery. Náznaky prišli z pozorovaní Webbovho vesmírneho teleskopu, ktorý mení spôsob, akým chápeme vesmír, už od jeho prvého spustenia. Jeho najnovšie dáta otvárajú možnosť, že všetko okolo nás je uväznené v čiernej diere.
“Webbov vesmírny teleskop začal pozorovať kozmos v lete 2022. Tento teleskop odhalil, že väčšina hlbokého vesmíru, s ním aj všetky najmladšie galaxie, aké zatiaľ objavil, rotujú v rovnakom smere. Dve tretiny pozorovaných galaxií rotujú v smere hodinových ručičiek, zvyšná tretina proti smeru hodinových ručičiek,” vysvetľujú výskumníci.
Preferovaný smer rotácie
Ak by sme existovali v náhodnom vesmíre, rozumný odhad by bol, že 50% galaxií rotuje jedným smerom a 50% tým druhým. Zdá sa ale, že to tak nie je a galaxie majú preferovaný smer rotácie. Ako je to možné? Odpoveď na túto otázku zatiaľ znie, že nevieme, no výskumníci majú svoje teórie. Ponúkajú sa hlavne dva najmožnejšie vysvetlenia. Jedným z nich je, že vesmír už vznikol s tým, že rotoval. Ak je toto vysvetlenie správne, potom by súhlasilo s hypotézou “kozmológie čiernej diery”. Tá jednoducho tvrdí, že celý vesmír je interiér čiernej diery.
Neprehliadni
“Ak ale vesmír skutočne vznikol s rotáciou, znamená to, že existujúce teórie ohľadom kozmu nie sú kompletné,” hovorí Lior Shamir, vedúci novej štúdie.
Kozmológia čiernej diery je vo vedeckých kruhoch známa aj ako “Schwarzschildova kozmológia”. Ako sme už naznačili, táto hypotéza naznačuje, že je pozorovateľný vesmír ukrytý v interiéri čiernej diery, ktorá sa nachádza vo väčšom rodičovskom vesmíre.
Ak je to pravda, potom každá čierna diera v našom vesmíre môže byť dverami do ďalšieho vesmíru. Tieto vesmíry by sme nedokázali pozorovať, lebo sa nachádzajú za horizontom udalostí. Ako sme spomenuli na začiatku článku, spoza hraníc horizontu udalostí neunikne nič.
Jedným z hlavných presadzovateľov tejto teórie je poľský teoretický fyzik Nikoden Poplawski. Ten hovorí, že v určitom bode sa stanú sily vo vnútri čiernej diery prisilné a nedovolia hmote, aby sa stlačila do nekonečne malého bodu, ktorý nazývame singularita.
Veľký tresk vo vnútri čiernej diery
Hmota sa dostáva do extrémne hustého, ale konečného bodu. Následne sa prestane stláčať a namiesto toho sa odrazí ako pružina a začne rapídne expandovať. Extrémne silné gravitačné sily v bode tohto predpokladaného bodu spúšťajú intenzívnu produkciu nových častíc, čo znamená, že hmotnosť vo vnútri čiernej diery sa niekoľkonásobne zväčšuje a posilňuje expanziu vo vnútri čiernej diery.
Ak sa táto hypotéza potvrdí, toto pružinové odrazenie sa a expanzia by mohla viesť k nášmu expandujúcemu vesmíru a jeho začiatku, ktorý nazývame veľký tresk. Hypotézu, podľa ktorej žijeme v obrovskej čiernej diere, podporuje aj „graf všetkého„, ktorý ešte viac prehlbuje túto kozmickú záhadu.
Druhým vysvetlením je, že rotácia našej vlastnej galaxie, Mliečnej dráhy, mohla skresliť pozorovaní Webbovho vesmírneho teleskopu. V minulosti vedci usúdili, že naša galaxia rotuje príliš pomaly na to, aby nejak zásadne ovplyvnila pozorovania Webbovho vesmírneho teleskopu. Ak to ale nie je tak, potom budú musieť výskumníci jeden z najlepších vesmírnych teleskopov prekalibrovať.
Komentáre