SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Evolúcia využíva gravitáciu ako výhodu: Čo sa deje v mozgu astronautov, keď sa dostanú do stavu beztiaže?

Nová štúdia oregonskej univerzity poukazuje na zmeny v mozgu, vyvolané dlhším pobytom vo vesmíre.

Zdravotná univerzita v americkom štáte Oregon nedávno publikovala štúdiu, ktorá bližšie prehlbuje naše poznatky o rizikách dlhého pobytu vo vesmíre. Prácu publikovali vo vedeckom denníku Scientific Reports a približuje ako môže dlhší pobyt vo vesmíre poškodiť mozog astronauta, píše portál univerzity.

Predĺžený pobyt v stave beztiaže mení regióny medzi žilami v mozgu, ktoré sú vyplnené tekutinou. K týmto záverom sa práca dopracovala po analýze 15 astronautov pred začatím misie a po jej konci. Ako hovorí jeden z autorov štúdie, táto práca je dôležitá a to hlavne teraz, keď chcú vesmírne agentúry pokračovať v prieskume vesmíru a tlačia na dlhšie misie.

Prostredníctvom magnetickej rezonancie skúmali perivaskulárne priestory nachádzajúci sa medzi mozgovými žilami. Astronauti podstúpili rezonanciu pred odletom a hneď po návrate na Zem. Ďalšie snímky vedci vyhotovili po troch a šiestich mesiacoch po konci misie. Snímky z magnetickej rezonancie následne porovnali s testovacou vzorkou 16 dobrovoľníkov, ktorí nikdy neopustili planétu.

V prípade astronautov, ktorí navštívili vesmír po prvýkrát, si vedci všimli zväčšenie perivaskulárnych priestorov. Astronauti, ktorí navštívili vesmír opakovane však nevykázali žiadne zmeny.

„Skúsenejší astronauti mohli dosiahnuť určitú formu homeostázy,“ vysvetľuje Juan Piantino, autor štúdie.

Homeostázou sa rozumie stav pri ktorom vnútorné prostredie organizmu, v tomto prípade mozog astronauta, ostáva v určitých limitoch, ktoré umožňujú jeho normálne fungovanie. Hoci začiatočníci vykazovali zmeny v perivaskulárnych priestoroch, v ani jednom prípade nenastali problémy s rovnováhou alebo funkciou pamäte. To naznačuje, že aj napriek zmenám sa u astronautov nevyskytli žiadne neurologické poruchy.

Ľudské telo v stave beztiaže

Naše telo sa milióny rokov vyvíjalo pod vplyvom gravitácie, ktorá nás všetkých ťahá k zemi. Stav beztiaže tento ťah odstraňuje, čo znamená, že sa narúša prirodzený tok mozgomiešnej tekutiny v mozgu.

„Ľudia sa vyvinuli spôsobom, ktorý využíva gravitáciu v náš prospech. Čo sa stane s našou fyziológiou, ak túto výhodu odstránime?“ Pýtajú sa autori štúdie.

Rozšírenie perivaskulárnych priestorov sa môže spájať so starnutím, no v predchádzajúcich výskumoch bolo spojené aj s demenciou. Perivaskulárne priestory sú dôležitou časťou nášho mozgu a hrajú rovnako dôležitú úlohu pri jeho čistení. V týchto priestoroch sa nachádza mozgomiešna tekutina, ktorá pomedzi ne preteká.

Zmeny v týchto priestoroch ale nie sú len dôkazom o tom, ako môže prostredie vesmíru vplývať na ľudské telo. Vedci vo svojej práci píšu aj to, že vďaka ich štúdii by mohli nájsť spôsob, ako pomôcť bežným pacientom pri rôznych poruchách, napríklad hydrocefale. Ide o poruchu, pri ktorej dochádza k nadmernému hromadeniu mozgomiešnej kvapaliny v dutinách a komorách mozgu. Mozog sa doslova napučí a to môže viesť k rôznym vývojovým, či intelektuálnym poruchám.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close