EÚ zvažuje obmedziť prístup k Instagramu, Facebooku, TikToku a ďalším sociálnym sieťam pre milióny obyvateľov Únie
EÚ zvažuje zaviesť digitálnu dospelosť. Ide o minimálny vek, od ktorého by mohla mládež pristupovať bez obmedzení k sociálnym sieťam.
Nie je žiadnym tajomstvom, že sociálne siete so sebou prinášajú aj množstvo rizík. Šíria sa cez ne falošné správy, môžu spôsobovať úzkosť, vytvárať závislosť a narúšať duševné zdravie. Problémom však je, že týmto nástrahám čelí nielen dospelá populácia, ale najmä deti a mládež. Práve túto najzraniteľnejšiu skupinu chce Európska únia chrániť, ako upozorňuje server Politico.eu.
S návrhom na sprísnenie pravidiel prišla grécka vláda, konkrétne minister digitálnych záležitostí Dimitris Papastergiou. Podporu už vyjadrili aj ďalšie členské štáty vrátane Francúzska a Španielska, ktoré vítajú prísnejšiu reguláciu v podobe zavedenia tzv. minimálneho digitálneho veku. Odhaduje sa, že toto opatrenie by sa mohlo priamo dotknúť približne 15 % populácie EÚ, teda okolo 72 až 76-miliónov detí do 15, resp. 16. rokov. Ak by sme sa pozreli na Slovensko, tak hovoríme približne o 918 až 970-tisícoch detí.
Zavedenie minimálneho digitálneho veku je kľúčová myšlienka
Kľúčovou myšlienkou návrhu je stanoviť vek digitálnej dospelosti. Ide o vek, pod ktorý by deti mohli používať sociálne siete len so súhlasom rodičov. Znamenalo by to, že bez rodičovského schválenia by si deti nemohli automaticky vytvoriť účet na TikToku, Instagrame, Snapchate či iných platformách. Grécko pritom nenavrhlo úplný zákaz, ale skôr technické opatrenia ako vekové overovanie a obmedzenie návykových dizajnových prvkov v aplikáciách.
Podobné úvahy pritom rezonujú aj mimo Európy. Napríklad Austrália plánuje zakázať prístup na sociálne siete osobám pod 16 rokov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už predtým presadzoval zavedenie digitálnej dospelosti od 15 rokov. A Dánsko, ktoré sa čoskoro ujme predsedníctva Rady EÚ, označilo ochranu detí online za jednu zo svojich hlavných priorít.
Obmedzené by mali byť aj návykové funkcie
Okrem vekových obmedzení návrh počíta aj s povinným overovaním veku priamo na úrovni zariadení a so zavedením európskych noriem, ktoré by obmedzili tzv. presvedčivé mechanizmy. Ide o funkcie ako automatické prehrávanie, personalizácia obsahu či vyskakovacie okná, ktoré majú za cieľ udržať deti online čo najdlhšie.
Neprehliadni
Očakáva sa však silná opozícia zo strany technologických gigantov. Spoločnosti ako Apple, Google a Meta pravdepodobne nebudú súhlasiť s návrhmi, ktoré by si vyžadovali zásahy do samotných zariadení alebo platforiem. Okrem toho netreba zabúdať, že deti a tínedžeri tvoria významnú časť ich používateľskej základne.
Už v roku 2023 prijalo Francúzsko zákon, ktorý obmedzuje prístup na sociálne siete deťom pod 15 rokov. Hoci zatiaľ nie je plne implementovaný, ide o jasný signál, že tlak na sprísnenie pravidiel narastá.
Možno sa pýtaš, prečo Európska únia zvažuje takýto zásah. Ako sme už v úvode naznačili, sociálne siete, hoci nás majú spájať, často tento cieľ nenapĺňajú. Narastajú obavy z negatívnych vplyvov na duševné zdravie detí a tínedžerov. Príliš dlhý čas strávený online zvyšuje riziko vzniku závislosti, úzkostí, depresií, porúch spánku, a môže negatívne ovplyvniť vývoj mozgu aj schopnosť sústrediť sa.
Sociálne siete sú navyše navrhnuté tak, aby boli vysoko návykové. Využívajú automatické prehrávanie, nekonečné scrollovanie, notifikácie či personalizovaný obsah, čím zvyšujú čas strávený na platforme. A práve deti sú na tieto prvky najzraniteľnejšie.
Okrem toho sú vystavené aj riziku kontaktu s nevhodným alebo nepravdivým obsahom, môžu zažiť kyberšikanu alebo sa stať terčom manipulácie cez algoritmy. Ak tieto výzvy často nezvládajú ani dospelí, je naivné myslieť si, že by si s nimi deti poradili lepšie.
Komentáre