SpravodajstvoVeda a výskum

ESA si myslí, že navodenie hibernácie u astronautov, by nám mohlo pomôcť pri skúmaní vesmíru

Európska vesmírna agentúra vytvára tím, ktorého cieľom je navodiť hibernáciu u astronautov a preskúmať jej vplyv na ich organizmus.

ESA, resp. Európska vesmírna agentúra v  súčasností aktívne uvažuje o  technológií, ktorú môžeme poznať z rôznych sci-fi filmov ako sú napríklad Alien, Interstellar a ďalšie. ESA vytvorila tím, ktorý by mal  skúmať hibernáciu s  cieľom jej použitia pri vesmírnych misiách.

Hibernácia ako kľúč k objavovaniu vesmíru? Prečo nie

ESA chce vytvoriť technológiu, ktorá by nás dokázala privesiť do stavu hibernácie. Jedná sa o  stav, kedy sú telesné funkcie znížené, čím dochádza ku klesaniu metabolizmu. Tento stav je známy hlavne v botanike, ktorý sa spája so zimným spánkom niektorých cicavcov a niektorých vtákov počas zimných mesiacov. Cieľom hibernácie je „prečkať“ nepriaznivé obdobie s čo najmenším energetickým výdajom. Len pre zaujímavosť, v prípade zvierat je tak možné „ušetriť“ približne ¾ energie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Práve energetický výdaj je jedným z  hlavných motivátorov  tohto výskumu. Vedci sa totiž od toho sľubujú, že hibernácia astronautov by nám umožnila cestovať na  oveľa dlhšie misie. Dôvodom je, že by vesmírne misie vyžadovali menej požiadaviek na materiály, vodu, jedlo, kyslík, priestor a podobne. Zároveň dodávajú, že táto myšlienka vôbec neznie tak šialene, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

„Základná myšlienka umiestnenia astronautov do dlhodobej hibernácie v skutočnosti nie je taká šialená,“ uviedla vo vyhlásení vedúca tímu ESA SciSpacE Jennifer Ngo-Anh. „Približne porovnateľná metóda bola testovaná a použitá ako terapia u pacientov s traumatickou starostlivosťou a u tých, ktorí majú podstúpiť veľké operácie v budúcnosti. Väčšina veľkých lekárskych centier má protokoly na vyvolanie podchladenia u pacientov, aby znížili metabolizmus tak, aby v podstate získali čas, čím sa pacientovi udržiava lepšia kondícia, než by bola inak.“

Vedci samozrejme musia preskúmať aký by malo navodenie hibernácie dopad na zdravie astronautov. Ako východiskový bod si zvolili plánovanú misijnú štúdiu, ktorá má poslať na Mars 6 ľudí. V  rámci nej došli k predpokladom, že by boli schopní ušetriť tretinu obytného priestoru posádky, vrátane tretiny potrebných materiálov na cestu. Tiež sa domnievajú, že by pomocou špeciálnych hibernačných kapsúl (pozn. redakcie: takzvaných torporov) mohli lepšie ochrániť astronautov pred žiarením. Tie by totiž bolo možné dodatočne „obaliť“.

„Naším cieľom je to v budúcnosti stavať na výskume mozgových dráh, ktoré sú aktivované alebo blokované počas iniciácie hibernácie, počínajúc zvieratami a pokračujúcimi k ľuďom.“

Navodenie neškodnej hibernácie je však len prvým problémom, ktorý stojí vedcom v ceste za úspechom. Dôvodom je, že ak by bola celá posádka dlhodobo nespôsobilá, misia by musela byť navrhnutá pre prevažne autonómne operácie s optimálnym využitím umelej inteligencie a „zisťovania porúch, izolácie a obnovy“, aby sa udržala minimálna úroveň výkonnosti systému až do prebudenia posádky.

V  každom prípade, jedná sa o zaujímavú myšlienku, ktorú vedci musia priniesť k životu. Ak by sa im to podarilo, tak by to znamenalo lepšie možnosti skúmania vesmíru.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close