Dožívame sa už dnes maximálneho možného biologického veku? Naše vyhliadky do budúcnosti nie sú ružové, hovoria vedci
Nová štúdia hovorí, že človek už nebude žiť výrazne dlhšie, pretože posledné roky stúpa priemerná dĺžka života len veľmi pomaly.
Naprieč 19. a 20. storočím môžeme pozorovať výrazné skoky vpred v predpokladanej dĺžke života. K tomu prispelo lepšie stravovanie, pokroky v medicíne a ďalšie pokroky, ktoré ovplyvnili náš každodenný život.
Výskumníci z University of Illinois, Chicago, tvrdia, že hoci sa priemerná dĺžka života naprieč 20. storočím takmer zdvojnásobila, posledné desaťročia rastie oveľa pomalšie. Aj napriek častým prelomovým objavom v medicíne sa od roku 1990 priemerná dĺžka života človeka zvýšila len o približne 6,5 rokov. Niektorí experti ale verili, že práve toto storočie sa dĺžka života výrazne zlepší a väčšina ľudí narodených v dnešnej dobe sa s prehľadom dožije viac ako 100 rokov.
Dosahujeme maximálnu hranicu dĺžky života?
Vedci univerzity ale vydali štúdiu, podľa ktorej sa ľudstvo už približuje k biologicky stanovenej hranici dĺžky života. Najväčšie skoky, akými si človek prešiel sa už odohrali vďaka poznatkom, ktoré nám pomáhajú bojovať s rôznymi chorobami. Podľa ich názoru nám ostáva už len vyriešiť negatívny dopad, ktorý pre nás predstavuje samotné starnutie.
“Väčšina ľudí, ktorí dnes žijú vo vysokom veku žijú vďaka času, ktorý si kúpili vďaka liekom. Lenže tieto medicínske náplasti nám kupujú stále menej času, hoci nové lieky objavujeme oveľa rýchlejšie, než kedykoľvek predtým. Z toho nám vychádza, že éra rapídneho nárastu priemernej dĺžky života je už za nami,” tvrdí vedúci novej štúdie, S. Jay Olshansky.
Zároveň dodáva, že predlžovanie priemernej dĺžky života tým, že budeme liekmi bojovať proti rôznym ochoreniam nám môže v budúcnosti uškodiť. Olshansky podotýka, že je veľká pravdepodobnosť, že ak by sa nám aj podarilo pridať pár ďalších rokov k priemernej dĺžke života človeka, tieto roky by človek neprežil v zdraví.
“Verím, že teraz by sme sa nemali zameriavať na liečby, ktoré by mohli predĺžiť dĺžku života, no na liečbu, ktorá má potenciál starnutie spomaliť a tým nám priniesť viac rokov zdravého a aktívneho života. Považujem za dôležité, aby bol človek počas svojho života zdravý, nielen “nažive”,” hovorí Olshansky.
Dlhší zdravší život
Nová štúdia vznikala v spolupráci s výskumníkmi z Havajskej univerzity, Harvardu a UCLA. Práca je poslednou kapitolou vo vedeckej debate, ktorá pretrváva už tri dekády. Táto debata sa týka potenciálnych hraníc ľudského života. Olshansky už v 90. rokoch publikoval štúdiu, ktorá tvrdí, že hranica priemernej dĺžky života pre človeka je 85 rokov. Najvýznamnejšie objavy, ktoré viedli k dlhšiemu životu, už boli objavené. Iní vedci ale predpovedali, že aj naprieč 21. storočím budeme zaznamenávať rapídne pokroky v medicíne a výrazné nárasty priemernej dĺžky života.
Neprehliadni
Teraz vedci začínajú veriť, že človek sa už dostáva do bodu, kedy musí čeliť nevyhnutnému “chradnutiu”, ktoré so sebou nesie starnutie. Veľa dôkazov ukazuje, že aj napriek tomu, že medicínske objavy prichádzajú rýchlejšie než kedykoľvek predtým, priemerná dĺžka života nerastie rovnakým tempom, no zvyšuje sa len po veľmi malých úrovniach.
Viac ľudí sa môže toto storočie dožiť 100 a viac rokov. No aj napriek tomu ostanú títo ľudia skôr výnimkou, ktorá s priemernou dĺžkou života nejak výrazne nepohne. Napriek tomu autori štúdie netvrdia, že medicína nepríde s novými spôsobmi, ako ovplyvniť kvalitu života.
Možno čoskoro objavíme spôsob, ako výrazne zlepšiť kvalitu života ľudí v pokročilom veku. Autori nevylučujú ani to, že nájdeme spôsob, ako starnutie spomaliť. Hoci v tomto prípade by sa človek technicky dožil vyššieho veku, spomalenie starnutia nie je to isté, ako udržiavať človeka nažive čo najdlhšie pomocou liekov a rôznych terapeutických metód na konci života, kedy je jeho zdravie a fyzická kondícia v zlom stave.
Komentáre