SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Doteraz najväčší projekt Webbovho teleskopu prináša prvé zábery: „Je to len vrchol ľadovca,“ tvrdia astronómovia

V rámci projektu COSMOS-Web sa vedci plánujú pozrieť na tie najstaršie štruktúry v rannom vesmíre. Pozrite sa, čo zatiaľ Webbov teleskop zachytil.

V rámci jedného z najväčších programov Webbovho vesmírneho teleskopu astronómovia zverejňujú zábery, na ktorých si môžete všimnúť veľa rôznych typov galaxií. Medzi nimi nájdete aj špirálovité galaxie, medzi ktoré sa radí aj Mliečna dráha. Okrem galaxií si môžete všimnúť aj gravitačnú šošovku alebo zlučovanie niekoľkých galaxií.

Nedávno vedci publikovali mozaiku záberov, ktoré v rámci programu COSMOS-Web zachytil Webbov vesmírny teleskop začiatkom januára tohto roku. Zábery boli zachytené infračervenou kamerou NIRCam a MIRI. Program COSMOS-Web sa pokúša zmapovať úplne prvé štruktúry, aké vo vesmíre vznikli a v konečnom dôsledku zmapuje až milión galaxií.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Je mimoriadne vzrušujúce dostať v rámci programu COSMOS-Web prvé dáta z teleskopu. Všetko fungovalo na jednotku a získané dáta sú ešte lepšie, ako sme očakávali. Pracovali sme naozaj tvrdo a výsledná séria záberov je len vrcholom ľadovca. V budúcnosti môžeme očakávať oveľa, oveľa viac,“ vysvetľuje Jeyhan Kartaltepe z Technologického inštitútu v Rochestri.

Kartaltepe vedie program COSMOS-Web spolu s Caitlin Casey. Do projektu je však zapojených až 100 astronómov z rôznych kútov sveta. Prvý záber, ktorý vznikol pre program obsahuje až 25-tisíc galaxií, čo je oveľa viac, než sa nachádza na zábere Hubble Ultra Deep Field. Nové zábery sú zatiaľ najväčšími, aké teleskop Jamesa Webba zachytil.

Ako vysvetľujú vedci, projekt COSMOS-Web má tri hlavné ciele. Prvým je lepšie pochopenie obdobia reionizácie, ktoré nastalo 200-tisíc rokov po Veľkom tresku a trvalo do miliardy rokov po ňom. Ďalším vedeckým cieľom je pochopenie prvých masívnych galaxií, ktoré sa začali formovať prvé dve miliardy rokov po Veľkom tresku. Posledným vedeckým cieľom je pochopenie momentálne najväčšej kozmickej záhady, temnej hmoty. Vedci chcú zistiť, ako sa temná hmota postupom času vyvíjala a ako ovplyvňovala obsah jednotlivých galaxií.

Najväčší projekt teleskopu

Tento rok vedci publikovali prvé zábery, ktoré vznikli medzi 5. a 6. januárom. Počas tejto fázy teleskop zhotovil zábery zo šiestich vesmírnych regiónov. Počas apríla a mája teleskop zachytí zábery zo 77 miest a ku koncu roka a začiatkom roka 2024 teleskop zachytí poslednú várku zo 69 rôznych miest.

Jeden z najväčších programov Webbovho vesmírneho teleskopu prináša prvé zábery
Zdroj: COSMOS-Web/Kartaltepe, Casey, Franco, Larson, et al./RIT/UT Austin/IAP/CANDIDE

„Teleskop Jamesa Webba nám priniesol naozaj dychberúce zábery. Nachádzame zdroje, ktoré doslova vyskakujú aj z malých častí oblohy,“ vysvetľuje Santosh Harish, ktorý sa podieľal na projekte.

V niektorých prípadoch dokážu vedci odhaliť komplexnú morfológiu vzdialených objektov. Hoci majú vedci za sebou len prvé pozorovania, už tie ukazujú, že v ďalších krokoch dokáže Webbov vesmírny teleskop priniesť oveľa viac dát. Astronómovia už so zatajeným dychom čakajú, čo všetko sa dozvedia začiatkom budúceho roka, kedy sa program COSMOS-Web skončí a k dispozícii budú mať všetky dáta.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close