Dosiahli sme už maximálnu dĺžku ľudského života? Autori štúdie dospeli k tomuto záveru!
Koľko rokov sa môže človek reálne dožiť? Vedci tvrdia, že zatiaľ sme na túto hranicu nenatrafili.
Koľko rokov sa môže človek reálne dožiť? Najstarším človekom bol Jean Louise Calment, ktorý umrel v roku 1997 vo veku 122 rokov.
Za 25 rokov sa nikomu nepodarilo dosiahnuť vyššieho veku a objavujú sa správy, že sa priemerná dĺžka života vo viacerých krajinách sveta znižuje. Mnohí vedci sa preto domnievajú, že sme ako ľudia už mohli dosiahnuť náš biologický limit, no podľa vedcov z University of Georgia to tak nie je.
V tomto smere poukazujú vedci na to, že správy o priemernom veku nemusia poskytnúť kompletný pohľad na vec. Je pravda, že napríklad v Spojených štátoch je úmrtnosť ľudí v strednom veku vyššia, no napríklad úmrtnosť seniorov sa výrazne zlepšila. Autori novej štúdie preskúmali úmrtnosť v 19 svetových krajinách a veria, že by sme mohli žiť dlhšie.
Zmena by mohla prísť už v nasledujúcich desaťročiach, tvrdia autori výskumu. Ľudia narodení medzi rokmi 1910 a 1950 sa podľa výsledkov výskumu dožívajú dlhšie. Autori výskumu predpokladajú, že by mohli najstaršie kohorty ľudí z tohto obdobia pravidelne žiť do 120 rokov a možno aj viac.
„Výsledky našej štúdie poukazujú na to, že ak existuje nejaká hranica ľudského dožitia, ešte sa ku nej nepribližujeme,“ tvrdí David McCarthy, vedúci štúdie.
McCarthy vysvetľuje, že výpočty štandardnej dĺžky života sú len akýmsi sumárom úmrtnosti populácie v určitom roku. Verí, že už čoskoro sa budú môcť ľudia dožívať naozaj pokročilého veku. V rámci štúdie sa zároveň podarilo dokázať, že viac ľudí žije dlhšie, nie len to že sa vyššieho veku dokážu dožiť len najstarší z nás.
Neprehliadnite
Dokážeme zastaviť starnutie?
Dokázali by sme však starnutie poraziť úplne? Začiatkom marca sa objavila štúdia, ktorá našla zvláštny mechanizmus AMAR. Pomenovali ho podľa Sanskritského slova pre nesmrteľnosť a mohol by nám pomôcť oddialiť starnutie. V rámci tohto mechanizmu vedci aktivovali gén adh-1, ktorý začal produkovať viac enzýmu alkoholdehydrogenáza. Tento enzým zabraňuje toxicite vytvorenej glycerolom a glyceraldehydom. Výsledkom je dlhší a zdravší život organizmov.
Výskumníci si uvedomujú, že výsledky z experimentov na myšiach alebo mikroorganizmoch, sa nemusia vždy stopercentne preniesť aj na ľudí. V tomto smere preto vykonali ďalšie testy. Omladzujúci účinok potvrdili aj pri kvasinkách a následne aj pri ľuďoch, hoci v tomto smere sa postup trochu líši.
Autori výskumu si všimli, že hladovka môže hrať dôležitú úlohu v dlhšom živote a lepšom zdraví. Všimli si, že počas diéty alebo hladovky vznikali v tele človeka omladzujúce enzýmy. Podobný proces si všimli aj pri iných cicavcoch.
Zatiaľ ale oddialenie starnutia zostáva vo výskumnej rovine. Mnohí experti sú ale presvedčení, že raz nájdeme kľúč k dlhšiemu životu.
Komentáre