Dopadneme rovnako ako Venuša? „Dvojička Zeme“ mohla byť v minulosti vhodnou planétou pre život, no niekde sa stala chyba
Je možné, že sa Venuša na našu planétu výrazne podobala
Venuša bola dlhú dobu planétou, o ktorej sme veľa nepočuli. To sa však zmenilo objavom fosfánu, plynu, ktorý sa môže spájať zo životom v jej atmosfére. Nedávno oznámila americká vesmírna agentúra, NASA, že k planéte posiela dve vedecké misie, DAVINCI+ a Veritas. K americkej NASA sa pridáva aj Európska vesmírna agentúra, so svojou vlastnou misiou, EnVision, píše portál Science Focus.
Úlohou týchto misií bude pokúsiť sa odpovedať na najväčšiu otázku vedy: Je naša Zem výnimočná? O Venuši sa niekedy hovorí ako o „dvojičke Zeme“. Vedci teoretizujú, že kedysi dávno v minulosti sa táto, dnes pekelná planéta, mohla na tú našu podobať, no postupom času sa vyvinula úplne inak. Venuša je planétou, ktorá sa veľkosťou, zložením, vekom a obežnou dráhou podobá na našu Zem, no napriek tomu sú jej podmienky diametrálne odlišné. Vedci chcú prísť na to, prečo je to tak.
Informácie o tom, prečo je Venuša taká, aká je by ľudstvu pomohli aj pri kategorizovaní planét, ktoré objavíme mimo našej sústavy. Rozdiely medzi Zemou a Venušou sú z hľadiska veľkosti tak malé, že ak astronómovia povedia, že našli exoplanétu, ktorá sa podobá na Zem, existuje veľká pravdepodobnosť, že táto planéta bude vyzerať ako Venuša. Cieľom astronómov je preto vedieť odhadnúť, či na exoplanéte nájdu oceány, alebo pôjde o planétu s extrémnymi teplotami.
Ako sa z Venuše stala „pekelná“ planéta?
Kľúčom k pochopeniu vývoja planét môže byť pochopenie toho, ako sa Venuša postupom času vyvíjala. Vedci majú momentálne dva modely, ktoré popisujú vývoj tejto planéty. Podľa prvého bola Venuša od začiatku extrémne nehostinnou planétou. Pred niekoľkými miliardami rokov, keď Slnečná sústava vznikala, sa mohla Venuša nachádzať príliš blízko pri Slnku. Práve preto nikdy nevychladla a na jej povrchu nikdy nevznikli oceány. V atmosfére sa ustálil oxid uhličitý a prevládol skleníkový efekt, čo znamená, že planéta nedokáže stratiť všetko teplo, ktoré prijme.
Neprehliadnite
Druhou teóriou je, že Venuša bola rovnakou planétou, ako naša Zem. Na jej povrchu sa nachádzali oceány a pod povrchom existovali tektonické platne. K tejto teórii sa viažu aj objavy zo 70. až 80. rokov. Misie, ktoré skúmali venušu objavili zvláštny pomer deutéria, izotopu vodíka, k vodíku. Tento pomer bol 100-násobne vyšší ako v prípade Zeme a mohol by poukazovať na niečo fascinujúce. Niekedy v minulosti mohlo na Venuši existovať množstvo vody, ktorá je teraz preč.
Ak by sa potvrdila druhá teória a Venuša naozaj bola ako Zem, ďalší krok by bolo zistiť, čo sa s planétou stalo. Štúdia Michaela Waya z NASA Goddard Institute naznačuje, že oblaky mohli spočiatku Venušu držať chladnú. Niečo sa však pokazilo a podľa modelov to niečo vypustilo do atmosféry množstvo oxidu uhličitého. Najpravdepodobnejšie sú sopky. Ak sa udialo viacero erupcií za krátku dobu, mohli do ovzdušia vypustiť dostatočné množstvo oxidu uhličitého na to, aby spustili klimatickú zmenu.
Vedci však zatiaľ nevedia, či mala Venuša „smolu“ v zmysle drastickej klimatickej zmeny, alebo či má naša Zem „šťastie“ že podobná klimatická zmena ešte neprebehla aj na našej planéte. Každopádne štúdium Venuše by mohlo priniesť vedcom dôležité informácie, ktoré pomôžu pochopiť aj vývoj a budúcnosť našej planéty.
Komentáre