Dokážeme zvrátiť starnutie? Autori novej štúdie hovoria o metóde, ako na to. Už majú aj prvé výsledky, ktoré vyzerajú sľubne!
Dokážeme niekedy poraziť starnutie? Autori nového výskumu sa pokúsili vrátiť starnúce bunky do pôvodnej mladšej verzie. Dosiahli sľubné výsledky.
Starnutie je niečo, čomu sa nevyhne nikto z nás. Autori novej štúdie tento proces opisujú ako chronickú dysreguláciu bunkových procesov, ktorá vedie k zhoršenej funkcii orgánov a tkaniva. Vo svojej práci zároveň vysvetľujú, že zatiaľ čo sa starnutiu nateraz vyhnúť nedokážeme, môžeme minimalizovať dopad na zdravie človeka a predĺžiť naše zdravie tým, že poškodené bunkové procesy vrátime do ich pôvodnej podoby.
Starnutím sa zvyšuje riziko mnohých závažných chorôb, napríklad srdcových ochorení, mŕtvice alebo rakoviny. Predchádzajúce štúdie dokázali, že pomocou takzvaných Yamanaka faktorov možno zvrátiť vekom spôsobené zmeny u myší, teda predĺžiť ich život. Yamanaka faktory sú skupinou faktorov pri proteínovej transkripcii (pozn. redakcie: prepise genetickej informácie) a je dôležitá pri vytváraní kmeňových buniek, ktoré sa môžu pretvoriť na akúkoľvek bunku v tele. Yamanaka faktory ovládajú spôsob, akým sa DNA kopíruje na druhé proteíny.
V rámci predchádzajúcich výskumov dokázali vedci u myší zvrátiť poškodenie optického nervu. Zatiaľ sa však nevie, či sú tieto faktory dostatočné na to, aby preprogramovali bunky a predĺžili život staršej a voľne žijúcej myši.
„Vek je najväčším rizikovým faktorom pre celý rad ochorení. Je pre nás dôležité identifikovať mechanizmy, ktoré by mohli spomaliť alebo dokonca zvrátiť starnutie,“ píšu autori štúdie.
Dlhší život ale neznamená, že sa budeme mať lepšie. Autori vysvetľujú, že sa človek síce môže dožiť viac rokov, no stále prejde rovnakými rizikami a fyziologickým úpadkom. Ak by však vedci našli spôsob ako starnutie zvrátiť, potom by dokázali organizmus vrátiť do pôvodného mladšieho stavu. Výskum Yamanaka faktorov však poukazuje na to, že somatické bunky, teda bunky v našom organizme, môžu byť premenené späť na kmeňové bunky.
Dokážeme poraziť starnutie?
V rámci novej štúdie vedci dokázali predĺžiť vek laboratórnej myši. Ako sa uvádza v štúdii, experiment viedol k čiastočnému preprogramovaniu buniek bez vzniku teratómu, embryonálne založenému nádoru. Experiment pracoval s mimoriadne starými myšami. Myši sa bežne dožívajú približne 129 týždňov, preto v rámci experimentu vedci skúšali „omladiť“ 124 týždňov staré myši.
Neprehliadnite
Výsledky výskumu naozaj prekvapujú. Geneticky omladené myši sa priemerne dožívali 133 a 142 týždňov.
„Bunečné omladenie pomocou čiastočného preprogramovania buniek sa ukazuje byť sľubný spôsob, ako regeneratívnu medicínu posunúť vpred,“ píšu autori štúdie.
Vedcom sa podarilo nielen predĺžiť život, ale aj výrazne zlepšiť zdravie starých laboratórnych myší. Až dôkladná analýza RNA profilov ukáže, ktoré cesty boli preprogramované na „mladšiu verziu“. Autori štúdie uvažujú aj o klinických testoch tejto metódy na ľuďoch, hoci ku nim vedie ešte dlhá cesta. Ako však vo svojej práci vysvetľujú, metódu omladenia buniek by najprv vyskúšali u staršej populácie, ktorá trpí nejakou chorobou. Až následne by sa pokúsili uplatniť omladenie k celkovému predĺženiu života.
Záverom treba uviesť, že hoci sa myši a ľudia na seba nepodobajú, tak aj napriek tomu, zdieľame s nimi mnoho spoločných genetických znakov, a preto sú u vedcov veľmi populárne. Dôvodom je, že experimentami na myšiach, môžu vedci získať prehľad o tom, ako fungujú ľudia.
Komentáre