SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Dokážeme sa priblížiť nebezpečne blízko k Slnku? Ak chceme opustiť Slnečnú sústavu, budeme musieť

Vedci pripravujú misiu, ktorá by nás dostala za hranice Slnečnej sústavy.

V príprave je ambiciózna misia s názvom Interstellar probe, ktorá by sa dostala za hranice našej Slnečnej sústavy aby zistila, čo sa nachádza vo vzdialenosti tisíc astronomických jednotiek od Slnka, píše portál Universe Today.

Misia je zatiaľ vo fáze konceptu a najväčším problémom, ktorému americká NASA čelí je to, ako dostať sondu tak ďaleko za rozumný čas. Sonde Voyager trvalo 35 rokov kým prešla menej ako 10% tejto vzdialenosti. Americká NASA má špeciálny program pre pokročilé koncepty, kde sa objavil zaujímavý systém pohonu, ktorý by využil na opustenie slnečnej sústavy našu hviezdu. Táto myšlienka je trochu staršia, no vďaka pokrokom v oblasti vedy sa opäť dostáva na svetlo.

Misia Interstellar probe musí nájsť spôsob, ako vytvoriť najrýchlejšiu sondu, akú kedy človek vyrobil. Vedci uvažujú, že sonda by nabrala potrebnú rýchlosť pomocou gravitačného praku – manévra, ktorý využíva energiu iného kozmického telesa. Vedci tento manéver využívajú stále, no vo väčšine prípadov sonda využíva energiu planéty. Misia Interstellar probe si vyžaduje gravitačný manéver okolo Slnka.

Tento manéver sa nazýva oberthov manéver a znamená, že sonda naštartuje svoje motory v momente, kedy sa nachádza pri kozmickom telese najbližšie. Čím bližšie sa sonda dokáže ku objektu dostať, tým väčšiu rýchlosť môže získať. Ak sonda využíva oberthov manéver pri planéte Jupiter, blízky prelet nie je až taký nebezpečný. V prípade Slnka ale riziko značne narastá.

Dokážeme sa priblížiť k Slnku?

Čím bližšie sa sonda dokáže k Slnku priblížiť, tým by bol oberthov manéver efektívnejší a tým by sa sonda dostala za hranice sústavy o čosi skôr. Problém je, že momentálne nepoznáme materiál, ktorý by dokázal vydržať intenzívnu radiáciu Slnka.

Vedci ale objavili nový spôsob, ako postaviť tepelný štít sondy. Medzi návrhmi sa objavil koncept tepelného štítu, ktorý mal v sebe zabudované odvodové kanály, ktoré by boli vyplnené vodíkom. Keď by sa tepelný štít pokúšal odvádzať teplo hviezdy, vodíkové kanály sa uvoľnia druhou stranou. V tomto prípade slúži tepelný štít ako forma pohonu, ktorá sa nazýva systém termálneho pohonu. Pôvodne sa o takomto spôsobe hovorilo v 60. rokoch minulého storočia, no v tej dobe nešlo o dosiahnuteľný cieľ.

Dnes vieme, že takýto systém pohonu môže fungovať. Vedci ho testovali v laboratórnych podmienkach a výsledky boli sľubné. Pri vysokých teplotách je vodík skutočne vytlačený von a tepelný štít produkuje merateľný ťah. Ak by ale vedci chceli použiť tento druh tepelného štítu počas reálnej misie, museli by ho zväčšiť a vysporiadať sa s technickými problémami, ktoré počas tohto procesu vzniknú.

Ak sa im podarí tieto problémy vyriešiť, vedci veria, že by mohli vytvoriť sondu, ktorá by sa pohybovala rýchlosťou až 10 astronomických jednotiek za rok. Pre porovnanie, sonda Voyager cestovala rýchlosťou 3.6 astronomických jednotiek za rok.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close