Dokážeme lepšie pochopiť Zem študovaním iných kozmických telies? Odpoveď ukrýva „Čierna kráska“, jeden z najstarších meteoritov Marsu
Veci z Northern Arizona University dokázali zistiť, z ktorého regiónu červenej planéty ku nám meteorit prišiel.
Mars a Island toho aspoň dnes veľa spoločné nemajú, no pred približne 4-miliardami rokov mala červená planéta podobné zloženie kôry ako tento ostrov, aspoň podľa výsledkov novej štúdie. Tie sa zakladajú na analýze jedného z najstarších úlomkov Marsu, ktorý môžeme na Zemi nájsť.
Informácie ukrývajúce sa v meteorite môžu vedcom pomôcť nájsť poznatky stratené v miliardách rokov geologickej evolúcie Zeme. Možno sa aj podarí vysvetliť, prečo si modrá planéta dokázala udržať bohatú biodiverzitu, zatiaľ čo červená planéta postupom času pustla. Za štúdiom stoja vedci z Northern Arizona University.
Jeden z najstarších marťanských meteoritov je starý približne 4.48-miliárd rokov a vedci ho prezývajú „čierna kráska“. Pochádza z jedného z najstarších regiónov červenej planéty.
„V meteorite sú zaznamenané prvé fázy evolúcie Marsu a v podstate aj všetkých pevných planét vrátane Zeme. Povrch, ktorý sa kedysi dávno nachádzal na Zemi už vplyvom geologických procesov zanikol. V tomto prípade nám môže pomôcť študovanie meteoritov odrážajúcich prvotný povrch Marsu,“ vyjadrila sa Valerie Payré, postdoktorandnka Oddelenia astronómie a planetárnych vied.
Výskum meteoritu naznačuje, že Mars vo svojich prvých evolučných štádiách prechádzal vulkanickou aktivitou podobne ako mladá Zem. Meteorit Čierna kráska sa z povrchu červenej planéty uvoľnil pravdepodobne pred piatimi až desiatimi miliónmi rokov po dopade asteroidu. Až donedávna však bol presný región, odkiaľ meteorit pochádzal, záhadou.
Odkiaľ prišla Čierna kráska?
Chemické a fyzikálne vlastnosti výskumníkom prezradili, že objekt s najväčšou pravdepodobnosťou prišiel z oblasti Terra Cimmeria-Sirenum, jednej z najstarších oblastí červenej planéty. Mars je však posiaty množstvom rôznych kráterov a nájsť ten správny sa ukázalo byť pre tím obrovskou výzvou. Už v predchádzajúcich štúdiách však vytvorili algoritmus pomáhajúci im odhaliť čo najviac kráterov. Použitím snímok povrchu sa tímu podarilo odhaliť približne 90-miliónov kráterov, niektorých len s priemerom 50 metrov. V novej štúdii sa snažili nájsť ten najpravdepodobnejší región, z ktorého by mohla Čierna kráska pochádzať. Výskum ich doviedol ku kráteru Karratha, ktorý vznikol v ešte staršom kráteri Khujirt.
Neprehliadnite
„Náš výskum vydláždil cestu pre ďalšie podobné práce, pokúšajúce sa odhaliť pôvod meteoritov, ktoré sa na Zem dostali z Marsu,“ vysvetľuje Anthony Lagain, vedúci vedeckého tímu.
Marťanská kôra ešte nie je úplne pochopená, no budúce výskumy by to na základe tejto práce mohli zmeniť. Odhaliť pôvod meteoritov, ktoré sa dostali z Marsu až na Zem, môže vedcom pomôcť zvoliť ten najvhodnejší región pre budúce vesmírne misie. Payré dodáva, že misia, ktorej cieľom by bolo pochopenie evolúcie Marsu, by mohla priniesť neoceniteľné poznatky týkajúce sa aj našej planéty. Vedci však dúfajú, že štúdiou Marsu sa im podarí zodpovedať jednu z najdôležitejších otázok: Prečo je Zem vhodná pre život, zatiaľ čo červená planéta o túto schopnosť prišla?
Komentáre