Dokáže sa ľudstvo niekedy dostať na Kardaševovu škálu? Podľa novej štúdie áno, len nám to ešte potrvá
Kardaševova škála je spôsob, ako určiť technologickú vyspelosť civilizácie, no ide o pomerne neohrabaný nástroj.
V roku 1964 ruský astrofyzik, Nikolaj Kardašev rozdelil civilizácie do troch typov: planetárnych, hviezdnych a galaktických. Toto rozdelenie založil na množstve energie, ktorú konkrétna civilizácia využíva a na tomto základe určil ich vyspelosť.
Civilizácie prvého typu, čiže planetárne, využívajú všetku energiu, ktorú im poskytuje domovská planéta. Civilizácie druhého typu dokážu využiť všetku energiu svojej domovskej hviezdy a civilizácie tretieho typu využívajú všetku energiu galaxie, v ktorej žijú. Túto teóriu neskôr popularizoval aj astronóm Carl Sagan, ktorý navrhol aj ďalšie členenia, nie len tri typy navrhnuté Kardaševom.
Ľudstvo sa aspoň zatiaľ nenachádza na Kardaševovej škále. Podľa portálu Universe Today na našu planétu dopadá približne 1016 wattov solárnej energie, no ľudstvo využíva približne 1013 wattov. Ak by sme použili rozšírený model Carla Sagana, ľudstvo by sa na škále umiestnilo v bode 0.73. Dokážeme sa niekedy v budúcnosti stať civilizáciou prvého typu?
Civilizácia prvého typu
Túto otázku sa pokúša zodpovedať nová štúdia publikovaná na portáli ArXiv. V práci sa vedci pozerajú na tri hlavné zdroje energie. Nimi sú fosílne palivá, jadrová energia a obnoviteľné zdroje energie, napríklad veterná alebo solárna energia. Ak by ľudstvo uprednostnilo cieľ stať sa civilizáciou typu jedna a zameralo sa na produkciu energie, dosiahnuť tento cieľ by bolo podľa autorov štúdie pomerne jednoduché.
Samozrejme, že to má svoj háčik. Každý zdroj energie má svoje limity a ak by ich ľudstvo vyhrotilo do extrému, mohlo by jednoducho spáliť úplne všetky fosílne palivá a vyvolať klimatické zmeny, ktoré by znamenali koniec pre našu civilizáciu. Preto museli vedci vo svojej práci zvoliť opatrnejší prístup. Pri každom zdroji energie počítali s jeho limitmi a zároveň pracovali spôsobom, ktorý by globálne otepľovanie obmedzil na prijateľnú úroveň.
Neprehliadnite
Ich model je realistický a prezrádza, že aj napriek obmedzeniam sa ľudstvo stále môže stať civilizáciou typu jedna. Jedinou nevýhodou je, že tento opatrnejší prístup je oveľa pomalším. Podľa autorov štúdie by sme sa civilizáciou typu jedna stali najskôr v roku 2371.
Dobré správy?
Autori štúdie zároveň dodávajú, že ich odhad by sa nemal brať ako zlá vec. Kardaševova škála je pomerne neohrabaný spôsob, ako merať vyspelosť civilizácie. Na druhú stranu ak by v našej galaxii existovala civilizácia schopná cestovať medzi hviezdami, ich energetická spotreba by bola s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa vyššia, ako tá naša.
Napriek tomu sa aj my, ako ľudstvo, neustále vyvíjame a čoraz častejšie prichádzajú nové objavy nízkoenergetických zariadení, ktoré našu globálnu energetickú spotrebu znižujú. Je preto možné, že v budúcnosti by sme sa mohli na Kardaševovej škále posúvať opačným smerom. Zatiaľ čo budeme na škále klesať, naše technológie budú čoraz pokročilejšie. V konečnom dôsledku sa treba opýtať či vôbec potrebujeme byť civilizáciou prvého typu na Kardaševovej škále, nie kedy by sme sa tam mohli dostať.
Komentáre