Dobrá a zlá správa zároveň: Zem sa z globálneho otepľovania pozviecha sama, nám to ale situáciu nevyrieši

Vedci z MIT objavili, akým spôsobom reaguje naša planéta na drastické klimatické zmeny v dlhých geologických škálach.

Prečo mimozemšťania nenavštívili našu planétu?
Zdroj: Unsplash (David Marcu, sophia valkova), NASA, SeekPNG, Úprava: Vosveteit.sk

Od počiatku planéty až po dnešok si Zem prešla niekoľkými výraznými klimatickými zmenami. Od globálnej a intenzívnej sopečnej činnosti, cez niekoľko dôb ľadových a globálnych otepľovaní až do obdobia, kedy klimatické zmeny opäť klopú na dvere.

Mnohí experti varujú, že sa nachádzame v kritickom bode a aby sme globálne otepľovanie zastavili, vyžaduje sa okamžitá akcia. Nová štúdia z MIT si však všimla pozoruhodnú vlastnosť našej planéty. Napriek drsným zmenám naprieč 3,7-miliardami rokov si život vždy našiel spôsob, ako pokračovať ďalej.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Cieľom novej štúdie nie je zľahčovať vážnosť globálneho otepľovania, ktoré si naozaj vyžaduje rýchle riešenie. Vedci si však všimli akýsi stabilizačný mechanizmus, ktorý v priebehu niekoľkých stoviek miliónov rokov vráti planétu z hranice kolapsu späť k obývateľným podmienkam. Ako to Zem dokáže? Podľa autorov štúdie v tomto prípade zohráva hlavnú úlohu takzvané kremíkové zvetrávanie. Postupné zvetrávanie kremičitanov so sebou prináša chemické reakcie, ktoré vysajú oxid uhličitý z atmosféry a uložia ho do sedimentov na dne oceánov.

Nielen vedci z MIT, ale aj iní experti už dlhšiu dobu predpokladali, že zvetrávanie kremičitanov hrá dôležitú úlohu pri regulácii uhlíkového cyklu planéty a tým pádom aj globálnych teplôt. Chýbali im však jasné dôkazy.

Regulácia Zeme

Tie prináša nová štúdia paleoklimatických dát, ktoré sledovali zmeny podnebia za posledných 66-miliónov rokov. Autori štúdie uplatnili matematické princípy na to, aby zistili, či z dát možno vyčítať jasnú stopu akéhosi stabilizačného procesu, ktorý by upravoval teploty na geologických škálach. Snaha sa vyplatila, pretože analýza dát poukázala na konzistentný vzorec meniacich sa teplôt na škále stoviek miliónov rokov. Tento vzorec zároveň súhlasí s časovým obdobím za ktoré zvetrávanie kremičitanov prinesie pozorovateľné výsledky.

„Naša štúdia dokazuje, ako sa Zem udržala obývateľnou aj napriek drastickým zmenám v minulosti. To je dobrá správa, pretože vieme, že jedného dňa sa aj prebiehajúce globálne otepľovanie vráti do normálu. Zlou správou je, že tieto zmeny sú príliš pomalé na to, aby nás zachránili,“ vysvetľuje Constantin Arnscheidt, jeden z autorov štúdie.

Bez stabilizačných mechanizmov našej planéty by sa mali prudké zmeny globálnych teplôt postupom času zväčšovať. To sa však nestalo, preto tím predpokladal, že existuje niečo, čo planétu vráti do normálu skôr, než dosiahne extrém. Niektorí vedci však veria tomu, že existencia života aj po viac ako 3-miliardách rokov pomerne drastických klimatických zmien je dielom náhody.

Autori štúdie vysvetľujú, že situácia rozdeľuje vedeckú komunitu na dva tábory. Niektorí predpokladajú, že stabilizácia klímy je dielom náhody, iní veria, že musí existovať nejaký stabilizačný mechanizmus. Autori štúdie na základe výskumu svoju prácu uzatvárajú tým, že odpoveď s najväčšou pravdepodobnosťou leží niekde v strede. Úlohu šťastia v evolúcii života a planéty nepodceňujú. Z dát jasne vyplýva, že existoval aj mechanizmus, ktorý planétu vrátil späť do obývateľných podmienok.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre