Dnes si bez písma nevieme predstaviť život: Ako vyzeral svet v dobe, keď ešte len vznikalo?
Archeologické nálezy poukazujú na to, že prvé písmo malo hlavne administratívny význam.
Dnes máme na dosah ruky kvantum obsahu a nerobí nám problém vytvoriť svoj vlastný. Keď potrebujeme, vieme rýchlo napísať priateľom, rodine, spraviť si nákupný zoznam, alebo si prečítať o tom, čo sa deje na druhom konci sveta. Všetko má však svoje začiatky, aj písmo, hoci predstaviť si dobu, kedy sme ako ľudstvo začali vytvárať prvé písmená sa zdá byť nemožné.
Archeologické nálezy poukazujú na to, že prvé písmo slúžilo na zaznamenávanie administratívnych a právnych vecí, poézie a literatúry. Predpokladá sa, že sa po prvýkrát objavilo v Mezopotámii, ktorá sa v dobe niekoľko tisícročí pred Kristom skladala z množstva rôznych kultúr, vysvetľuje portál Getty. Jednou z nich boli aj Sumerovia, ktorí približne v roku 3400 pred Kristom vytvorili úplne prvé písmo. Ich vynález bol ovplyvnený lokálnymi materiálmi, hlinou pre písacie tabuľky a trstinou ako materiálom pre výrobu písacích potrieb.
Predpokladá sa že v rovnaký čas alebo ešte o trošku neskôr, Egypťania vytvárali svoje prvé hieroglyfy. Sumerčina ako jazyk zanikla v roku 2000 pred Kristom, no písmo sa zachovalo hlavne prostredníctvom učencov. O niečo neskôr si novšie verzie sumerského písma adaptovali národy dnešného Turecka, Sýrie, Iránu a Egypta. Novšiu verziu sumerského písma vytvorili Akkádčania, ktorí sa po Sumeroch stali vládcami Mezopotámie. V Babylone sa sumerské písmo zachovalo ďalších dvetisíc rokov až do jeho pádu v roku 70 nášho letopočtu.
Prvé písma
Predpokladá sa, že najstaršie písmo sa skladalo z piktogramov, ktoré sa kreslili na hlinenú tabuľku špicatým predmetom. Všetko naznačuje, že úplne prvé tabuľky slúžili na zaznamenávanie prídelov jedla pre ľudí. Na nich sa nachádzala hlava osoby a pri nej nakreslená miska jedla. Na hlinených doskách však vedci našli aj záznamy o prídeloch zrna pre mestá alebo pracovníkov, ktorí boli pridelení na rôzne náboženské slávnosti.
Vedci sa domnievajú, že prvé hlinené tabuľky ľuďom umožnili lepšie zorganizovať, roztriediť a ukladať informácie.
Neprehliadnite
Neskôr sa špicaté „písadlá“ vyvinuli na trojuholníkové rydlá, prostredníctvom ktorých mohli ľudia jednoducho vytvárať na hlinenej tabuľke zárezy. Vznikli prvé formy klinového písma, ktoré obsahovali až tisíc znakov. Tieto znaky reprezentovali názvy objektov, slová, slabiky či zvuky. Archeologické nálezy klinového písma nám hovoria, že aj toto písmo sa používalo hlavne na administratívu, no objavujú sa aj zaujímavejšie texty. Tie zachytávali aspekty bežného života. Texty zachytávajú ako si rodiny priali šťastie, ako sa ženili a mali deti, či ako uctievali božstvá. V tej dobe ľud stále písal na hlinené tabuľky, no objavili sa aj texty zachytené na zlatej plakete.
Čo sa týka oficiálnych dokumentov, mezopotámske civilizácie mali spôsob, ako uzatvoriť úradné dokumenty. Používali pečate vyrobené z odolných a niekedy aj drahých materiálov. Tieto pečate mohli nosiť na sebe ako šperky.
Spočiatku klinovým písmom písali len pisári, prevažne muži, no nič nebránilo ženám, aby sa stali pisárkami. Ich schopnosti sa výrazne líšili a to odrážalo aj príslovie, ktoré tvrdilo, že hanený pisár sa stane mužom kúziel. Toto príslovie odrážalo realitu, že zlí pisári častokrát končili tak, že písali len bežné zaklínadlá, ktorým ľudia tej doby verili.
Komentáre