SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Dlhší pobyt vo vesmíre je pre nich obrovské riziko: Astronauti na ISS môžu trpieť takzvanou vesmírnou anémiou

Najnovšie testy ukázali, že pri dlhšom pobyte vo vesmíre astronaut rýchlo stráca červené krvinky.

Ľudské telo sa nevyvinulo tak, aby dokázalo zvládať drsné podmienky vesmíru, píše portál Science Alert. Už od našich prvých výprav za hranice našej planéty si vedci všimli, že pri dlhšom pobyte vo vesmíre astronauti strácajú červené krvinky.

Tento jav má svoj vlastný názov – vesmírna anémia. Jej vznik však bol až donedávna záhadou. Niektorí odborníci sa hádali, že strata červených krviniek je len dočasnou záležitosťou, kompenzáciou zmien v správaní kvapalín v našom tele pod vplyvom mikrogravitácie. Nový výskum ale toto tvrdenie vyvracia. Naznačuje, že zmeny spôsobené dlhším pobytom vo vesmíre majú trvalejší a ničivý dopad na telo astronauta.

Počas šesťmesačného pobytu vo vesmíre ľudské telo zničí o 54% červených krviniek viac, než za normálnych okolností. Výsledky pochádzajú priamo z testov 14 astronautov, ktorí sa nachádzali na Medzinárodnej vesmírnej stanici a sú oveľa vyššie, než sa predpokladalo.

„Výsledky, ktoré máme k dispozícii sú najpresnejším záznamom toho, čo sa s červenými krvinkami deje vo vesmíre a po návrate na Zem,“ vysvetľuje epidemiológ, Guy Trudel.

Merania sa skladali z dvoch častí. Prvou časťou boli krvné testy, ktoré merali úroveň železa a druhé testy sa zamerali na meranie oxidu uhličitého v dychu. Za každú vydýchnutú molekulu oxidu uhličitého bola zničená molekula pigmentu, ktorý možno nájsť v červených krvinkách. Vďaka tomu vedci získali celkom dobrú predstavu o tom, ako dochádza k strate červených krviniek vo vesmíre.

Riziko pobytu vo vesmíre

Zistilo sa, že keď sa astronauti nachádzali na Zemi, ich telo za sekundu vytvorilo a zničilo približne 2-milióny červených krviniek. Keď sa nachádzali vo vesmíre, ich telo ničilo približne 3-milióny červených krviniek. V prostredí mikrogravitácie totiž ľudské telo stratí približne 10% kvapalín. Krv sa zhromažďuje v hlave a hrudi astronautov, vďaka čomu občas vyzerajú na záberoch z vesmírnej stanice opuchnuto.

Tento presun kvapalín sa dlhé roky považoval za vysvetlenie vesmírnej anémie. Podľa odborníkov išlo o kompenzáciu tela za stratu objemu krvi vo vesmírnom prostredí. Nová štúdia ale poukazuje na to, že môže ísť o nesprávne vysvetlenie.

Podľa novej štúdie sa ľudské telo vo vesmíre nevyrovná, no deštrukcia červených krviniek pokračuje ďalej rovnakým zrýchleným tempom. To znamená, že postupom času sa astronaut pomaly približuje k anémii, k stavu, kedy telo nemá dostatok červených krviniek na správne fungovanie. Dokazujú to aj testy na astronautoch, ktorí sa vrátili z vesmírnej stanice. Z 13 astronautov bolo 5, ktorým lekári diagnostikovali anémiu.

Po troch až štyroch mesiacoch sa ich hladiny červených krviniek vrátili do normálu, no aj po roku ich telo ničilo o 30% viac červených krviniek než pred ich cestou do vesmíru. Výskum síce nemeral produkciu červených krviniek, no ani jeden z astronautov už anémiou netrpel aj napriek vyššej deštrukcii červených krviniek. To naznačuje, že ich telo zároveň produkovalo viac červených krviniek.

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close