Dinosaury mali schopnosť, o ktorej sme si mysleli, že bola typická len pre hŕstku zvierat a nás
Človek má v sebe zakorenenú schopnosť vnímať vizuálnu perspektívu iného človeka. Kde má ale táto vlastnosť pôvod?
Častokrát si to neuvedomujeme, no človek má jedinečnú vlastnosť vnímať aj iné uhly pohľadu. To vedci považujú za jednu z najdôležitejších vlastností, ktorá nášmu druhu pomohla v našom vývoji.
Predstaviť si uhol pohľadu iného človeka je komplexná vlastnosť, ktorá sa u nás vyvíja približne od dvoch rokov života a hoci je pre náš druh charakteristická, nie je to prvýkrát, čo sa v prírode objavila. Výskumníci z Lund University v rámci svojej novej štúdie priniesli teóriu, podľa ktorej sa objavia pred najmenej 60-miliónmi rokov a mali ju už dinosaury.
Ako autori vysvetľujú, keď niekto otočí hlavu, častokrát sledujeme jeho pohľad na rovnaké miesto. Robí to nielen človek, ale aj ostatné cicavce, vtáky a plazy. Táto vlastnosť nám pomáha získať informácie o čomkoľvek, čo si získalo pozornosť nášho známeho, niečo čo by sme za normálnych okolností mohli prehliadnuť. Zaujímavé je však to, že keď sa pozrieme na miesto a zistíme, že nám vo výhľade stojí napríklad strom, dokážeme sa presunúť na iné miesto aby sme získali inú perspektívu. To demonštruje, že chápeme odlišnú perspektívu iného pozorovateľa. Vedci zároveň poukazujú na to, že táto vlastnosť je základom pre pochopenie komunikácie a toho, že iný človek má svoj vlastný rozum, ktorý sa môže líšiť od toho nášho.
Chápanie odlišných uhlov pohľadu
Čo sa však týka čisto len vizuálnej perspektívy, chápať odlišné perspektívy má len málo druhov. Túto vlastnosť pozorujeme napríklad pri šimpanzoch, psoch alebo vranách. Vedci vedia že táto vlastnosť existuje, no až donedávna nemali predstavu o jej evolučných počiatkoch. V rámci novej štúdie sa autori pozreli na dinosaurov a naznačujú, že už tieto tvory dokázali odlišné uhly pohľadu vnímať. Vnímanie odlišných perspektív môže existovať už 60-miliónov rokov alebo viac. Táto teória zároveň napáda akceptovanú teóriu o tom, že cicavce boli prvé, ktoré ju získali.
Autori výskumu sa pozreli na krokodíly a vtáky. Ide o živočíchy, ktorých neuroanatómia ostala státisíce rokov viac-menej nezmenená a podobá sa na neuroanatómiu spoločného predka dinosaurov a krokodílov. Vedci zistili, že moderné aligátory nemajú schopnosť vnímať odlišné perspektívy, hoci nasledujú pohľad iného aligátora. Vtáky naopak dokážu odlišné perspektívy vnímať. Pre tých, ktorí nevedia, tak vtáky sú evolučne spojené s druhom teropodných dinosaurov, konkrétne s podskupinou známou ako maniraptory. Maniraptory zahŕňajú dinosaurové druhy ako Velociraptor a Deinonychus. Tieto druhy mali mnoho spoločných anatomických vlastností s vtákmi, ako napríklad kostné štruktúry, podobnú stavbu lebky a spoločné znaky vo vývoji pier a peria. Zároveň zistili aj to, že vtáky si pohľad skontrolujú, ak sa im na prvýkrát nepodarí nájsť nič. Ešte raz sa pozrú do očí iného vtáka a opäť sledujú jeho pohľad. Toto správanie si vedci všimli len u ľudí, opíc a havranov.
Neprehliadnite
Bežce sú skupina vtákov, medzi ktoré sa radí napríklad pštros alebo Emu a po prvýkrát sa objavili pred 110-miliónmi rokov, o 60-miliónov rokov skôr ako primáty a psy, skupiny cicavcov so schopnosťou vnímať iné perspektívy. Vedci poukazujú na neuroanatomickú podobnosť moderných bežcov a ich dávnych predkov. Veria, že schopnosť vnímať odlišné perspektívy vznikla ešte skôr ako pred 60-miliónmi rokov.
„Vzhľadom na neuroanatomické podobnosti medzi týmito vtákmi a ich predchodcami, ktorí nie sú vtáčími, je pravdepodobné, že táto zručnosť vznikla ešte skôr v línii dinosaurov. Je však menej pravdepodobné, že sa vyskytoval medzi najstaršími dinosaurami, ktorých mozog sa viac podobal mozgu aligátorom.“, vysvetľujú výskumníci.
Štúdia napáda dlho akceptovaný predpoklad že cicavce ťahali dopredu evolúciu komplexného vnímania. Objavuje sa čoraz viac prác, ktoré poukazujú na pozoruhodnú schopnosť vnímania lietajúcich dinosaurov a vtákov.
Komentáre