Deštrukcia na úrovni, akú astronómovia ešte nevideli: Kanibalská hviezda ťahá „potravu“ z celej sústavy!
Pozorovania vedcov z UCLA nám dávajú pohľad na to, ako bude o niekoľko rokov vyzerať naša Slnečná sústava.
Astronómovia z UCLA pozorovali neobvyklý prípad „kanibalskej“ sústavy, v ktorej jadro mŕtvej hviezdy, známe aj ako biely trpaslík, kradne hmotu nielen z vnútornej, ale aj z vonkajšej časti sústavy. Sústava G238-44 je prvou, v ktorej pozorovali bieleho trpaslíka pohlcovať skalnatý materiál blízkeho asteroidu a ľadový materiál objektu nachádzajúceho sa na samom okraji sústavy, informuje portál Phys.
Sústava sa od Zeme nachádza približne 86 svetelných rokov a astronómom sa ju podarilo objaviť v archívnych dátach Hubblovho vesmírneho teleskopu v spojení s ďalšími observatóriami americkej vesmírnej agentúry.
„Nikdy predtým sme nemali možnosť pozorovať bieleho trpaslíka pohlcujúceho súčasne materiál z blízkeho asteroidu a vzdialeného ľadového objektu. Štúdiou tejto sústavy a podobných objektov získame lepšie pochopenie pre hviezdne sústavy, ktoré ostali doteraz nenarušené,“ vysvetľuje Ted Johnson, vedúci novej štúdie.
Objav tejto sústavy je výnimočným aj z pohľadu Slnečnej sústavy a evolúcie planét, obzvlášť Zeme. Vedci sa totiž domnievajú, že práve ľadové objekty priniesli pred miliardami rokov na našu planétu vodu a vytvorili podmienky, nevyhnutné pre vznik života. Objavením ľadových objektov v sústave G238-44 sa vedci utvrdili v tom, že ľadové rezervoáre nie sú v hviezdnych sústavách vzácnosťou.
Vedci vysvetľujú, že život potrebuje pevnú planétu pokrytú celou sadou prchavých látok, napríklad uhlíkom, dusíkom a kyslíkom. Materiál padajúci do bieleho trpaslíka obsahoval aj úlomky pevnej planéty a úlomky objektu bohatého na prchavé látky.
Chaos naprieč celou sústavou
Štúdia zároveň potvrdzuje škálu chaosu, ktorý nastáva po smrti hviezdy v sústave. Hviezdy podobné nášmu Slnku sa na konci svojho života „nafúknu“ a premenia sa na červených obrov. Následne vonkajšie vrstvy odhodia a ostane po nich len mimoriadne husté jadro, ktoré sa nazýva biely trpaslík. Táto udalosť je pre sústavu mimoriadne turbulentná a chaotická. Nastáva zmena obežných dráh planét, ktoré hviezda počas nafúknutia nepohltila a menšie kozmické objekty sú roztrúsené po celej sústave. Niektoré z nich môžu skončiť v blízkosti bieleho trpaslíka.
Neprehliadni
Aj 100-miliónov rokov po vzniku bieleho trpaslíka dokáže mŕtve jadro zachytiť objekty z vnútra sústavy, no aj tie, ktoré sa nachádzajú na jej okraji. Materiál, ktorý biely trpaslík pohlcuje reprezentuje materiál, z ktorého sa skladali planéty, či iné objekty v sústave. Jeho analýzou získajú astronómovia lepšiu predstavu o tom, z čoho sú planéty za hranicou našej sústavy vytvorené. V prípade sústavy G238-44 vedci našli stopy dusíku, kyslíku, horčíku, kremíku a železa. Železo objavili v atmosfére trpaslíka vo veľkom množstve. To môže zodpovedať jadrám pevných planét podobných Merkúru, Venuši, Marsu, ale aj Zeme.
Približne za 5-miliárd rokov aj Slnko začne svoj prerod na červeného obra a následne po sebe zanechá bieleho trpaslíka. Astronómovia na záver svojej štúdie dodávajú, že situácia, akú pozorovali v sústave G238-44, nastane aj v prípade našej Slnečnej sústavy.
Komentáre