Deň, keď sa Londýn premenil na horor: 70 ročné zábery ukazujú smrtiacu hmlu, ktorá mohla pripraviť o život až 12-tisíc ľudí

Pod Veľkým londýnskym smogom sa rozumie hustá pokrývka hmly, plná jedovatých látok. Táto hmla prenikla aj do interiérov.

Londyn smrtiaca hmla
Zdroj: wikimedia.org (Nelson's Column)

Začiatkom decembra roku 1952 upadla na Londýn neobvyklá hmla. Spojením nezvyčajne chladného počasia, tlakovej výše a bezvetria sa mestom rozprestrel hrubý závoj žltozelenej hmly, vďaka ktorému prišlo o život najmenej 4-tisíc ľudí, no novšie odhady tvrdia, že dôsledkom hmly mohlo zahynúť až 12-tisíc ľudí.

Pokrývka smogu drasticky znížila viditeľnosť a dokonca sa dostala aj do interiérov budov. Obyvatelia Londýna boli na podobné úkazy zvyknutí, no „Veľký londýnsky smog“, ako sa táto udalosť začala označovať, bol oveľa vážnejší, než predchádzajúce udalosti. Lenže čo vlastne viedlo k vzniku tejto smrteľnej hmly?

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Predpokladá sa, že Veľký londýnsky smog začal s mimoriadne chladným obdobím, počas ktorého ľudia pálili oveľa viac uhlia, než obyčajne, len aby sa udržali v teple. Vysokokvalitné uhlie sa v tej dobe vyvážalo von, aby mohla krajina platiť dlhy z druhej svetovej vojny a doma ostávalo len uhlie s nízkou kvalitou. Toto uhlie obsahovalo síru a jeho pálením sa do ovzdušia uvoľňoval oxid siričitý spolu s ďalšími škodlivými látkami. V okolí Londýna sa nachádzali aj elektrárne spaľujúce uhlie nízkej kvality, čo výrazne prispelo k znečisteniu ovzdušia.

Smrtiaca hmla

Londýnčania boli zvyknutí na ťažké hmly, no jedovatý smog bol oveľa hustejší a trval dlhšie, než je pri týchto vrtochoch počasia bežné. Viditeľnosť bola len do niekoľkých metrov a obyvatelia mesta prirovnávali existenciu v hmle k slepote. Verejná doprava sa počas trvania hmly zastavila, až na londýnske metro. K dispozícii neboli ani sanitky a pacienti sa museli do nemocnice nejak dopraviť sami.

Zaujímavosťou je, že dopad hmly nesprevádzala žiadna panika, možno práve kvôli zvyku obyvateľov na podobné počasie. Smrtiaci smog ale pripravil o život najmenej 4-tisíc ľudí, pričom išlo buď o veľmi mladých alebo starých obyvateľov. Smogu podľahli aj ľudia s respiračnými problémami. Neskôr sa hovorilo o 6-tisíc úmrtiach a neskoršie analýzy z roku 2004 naznačujú, že si hmla zobrala až 12-tisíc životov.

Počas každého dňa sa do ovzdušia vylúčilo približne 1000 ton dymu, 2-tisíc ton oxidu uhličitého, 140 ton kyseliny chlorovodíkovej a približne 370 ton oxidu siričitého sa premenilo na 800 ton kyseliny sírovej.

Na to, ako Londýn počas tejto kalamity vyzeral sa môžete pozrieť aj vy pomocou rekonštruovaných záberov, ktoré priniesol Stuart Humphryes. Ten prirovnáva Londýn z roku 1952 k Blade Runnerovi, dystopickému sci-fi filmu, ktorý sa vyznačuje podobnou estetikou.

Humphryes vysvetľuje spolu s ďalším záberom, že polícia musela navigovať autobusy pomocou horiacich faklí, a to kvôli takmer nulovej viditeľnosti.

Na záberoch sa teda môžete vrátiť 70 rokov do minulosti a opäť prežiť tragédiu, ktorá priamo donútila vládu Spojeného kráľovstva vytvoriť v roku 1956 zákon o čistom vzduchu (pozn. redakcie: Clean Air Act), ktorý priniesol opatrenia na zníženie nečistôt v ovzduší.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre