Deep Fission našiel spôsob, ako malý podzemný jadrový reaktor prinesie lacnú elektrinu
Startupová spoločnosť Deep Fission prišla s mimoriadne zaujímavým nápadom štiepneho reaktora.
Startupová spoločnosť Deep Fission objavila spôsob, ako by sme sa dokázali vysporiadať s ekonomickými a bezpečnostnými problémami jadrovej energie. Navrhujú reaktor, ktorý by bol ukrytý hlboko pod zemou, informuje News Atlas.
Nápad spoločnosti je nepochybne odvážny a ambiciózny. Ide o reaktor, ktorý by mal na šírku približne 76 centimetrov a nachádzal by sa na spodku 1,6 kilometrov dlhej šachty. Jadrová energia sľubovala dlho až utopistickú predstavu neobmedzenej energie. Realita je však iná a štiepne reaktory sú nielen mimoriadne ekonomicky náročné projekty, no majú aj bezpečnostné problémy. Ďalším polenom pod nohami jadrovej energie je politická opozícia.
Experti ale vysvetľujú, že bezpečnostné a ekonomické faktory sú navzájom prepojené. Postaviť jadrovú elektráreň stojí obrovské peniaze, no cena jadrového paliva sa pohybuje len okolo 1,6-tisíc dolárov na kilogram. Ďalšou výhodou jadrovej energie je jej neuveriteľná energetická hustota, ktorá sa pohybuje okolo 46 centov za kilowatthodinu.
Najdrahšou časťou jadrovej elektrárne je vybudovanie dostatočných bezpečnostných štruktúr, ktoré by ochránili okolie v prípade katastrofickej nehody v elektrárni. Spoločnosť Deep Fission sa k tomuto problému postavila elegantne, hoci sa jej nápad môže zdať na prvý pohľad zvláštny.
Ideou spoločnosti je postaviť malý reaktor, ktorý sa zakladá na tradičnom reaktore operujúcom s vodou pod tlakom. Ich reaktor sa má zmestiť do jamy typickej vrtnej operácie. Spoločnosť vysvetľuje, že jej reaktor by pracoval pri tlaku 160 atmosfér a teplote 315 stupňov Celzia.
Neprehliadnite
Lacná a bezpečná forma jadrovej energie
Najzaujímavejšou časťou projektu je fakt, že ak by sa reaktor nachádzal takmer 2 kilometre pod zemou, nemuseli by sme okolo reaktora stavať mimoriadne drahé bezpečnostné štruktúry. K reaktoru by viedli dve trubice, jedna by posielala smerom dole vodu, druhá smerom hore vynášala paru z parného generátora reaktoru.
Ďalšou výhodou je, že tento reaktor používa rovnaký typ paliva ako tradičné fúzne reaktory, no nemá takmer žiadne pohyblivé časti. Výnimkou sú kontrolné tyče, ktoré sa ovládajú na diaľku. Keďže voda do reaktora ide po 1,6 kilometrov dlhej trubici, samotná váha vody by poskytla reaktoru potrebný tlak. Nevyžaduje sa teda špeciálny tlakovač. Spoločnosť tvrdí, že aj chladiaci systém reaktora by bol úplne pasívny.
Keďže sa reaktor nachádza obklopený pevnou skalou hlboko pod zemou, nevyžaduje sa žiaden dodatočný ochranný systém v prípade nehody. Ak by došlo ku katastrofickému poškodeniu reaktora, stačí len zablokovať vrtnú šachtu a hotovo.
Lenže čo ak bude treba vykonať údržbu? Aj na to spoločnosť Deep Fission myslela. Tvrdí, že v prípade údržby alebo drobných opráv sa môže reaktor vyniesť hore pomocou káblov. Celý proces by trval hodinu, maximálne dve. Spoločnosť navrhla reaktor tak, že ak by došlo k prehrievaniu, systém dokáže automaticky stlmiť prebiehajúcu fúznu reakciu.
Spoločnosť tvrdí, že zatiaľ ide len o koncept, ktorý má od praktickej demonštrácie ešte veľmi ďaleko. Už sa ale začali konzultácie ohľadom tejto technológie a spolu s americkým ministerstvom energii hľadá spoločnosť najvhodnejšie miesto na postavenie testovacej elektrárne. Otázkou je, či bude tento typ jadrového reaktora úspešný.
Jadrové štiepenie alebo fúzia?
Koncept reaktora startupu Deep Fission sa zakladá na procese jadrového štiepenia, ktorý poznáme už roky. Mimo to ale výskumníci pracujú na jadrovej fúzii, procese, ktorý prebieha aj v jadrách hviezd a dáva im obrovské množstvo energie. Pre mnohých výskumníkov je práve jadrová fúzia cestou k čistému a prakticky neobmedzenému zdroju energie.
Výskumníci už dlho pracujú na fúznych reaktoroch, no zatiaľ nie je technológia tam, aby nám umožnila nepretržitý fúzny proces. Štúdia vedcov z inštitútu PPPL ale naznačuje, že umelá inteligencia by nám mohla pomôcť nájsť cestu k stabilnej a ekonomicky výhodnej fúzii. Viac o ich zistení píšeme v tomto článku.
Komentáre