Ďalšie dôkazy naznačujú, že Mars o všetku vodu neprišiel. Tu by sme mohli nájsť život, hovoria vedci!
Výskumníci objavili v dátach misie InSight nové dôkazy, ktoré nám naznačujú, že pod povrchom Marsu sa nachádza obrovské množstvo vody.
Množstvo dôkazov naznačuje, že v minulosti Mars vyzeral úplne inak, než je tomu dnes. Niektoré nedávne štúdie začali naznačovať, že voda môže existovať na červenej planéte aj dnes, no je ukrytá. Ako informuje portál Science Alert, čoraz viac dôkazov podporuje aj túto hypotézu.
Pred miliardami rokov mohol byť Mars prvou “modrou planétou” v sústave. Vieme, že v tejto dávnej minulosti mala planéta silnejšie magnetické pole, hustejšiu atmosféru a vhodné podmienky na to, aby na jej povrchu existovala voda. Po strate magnetosféry a následne aj atmosféry ale zmizla z povrchu aj voda a výskumníci sa už posledné roky snažia zistiť, kde tá voda zmizla.
Stratená voda na Marse
Nový výskum prináša odpoveď, podľa ktorej voda z planéty vôbec nezmizla, namiesto toho sa presunula pod povrch tohto vyprahnutého sveta. Autori štúdie analyzovali seizmické dáta misie InSight a objavili dôkazy o tom, že v hĺbke približne 5,4 až 8 kilometrov pod povrchom seizmické vlny spomaľujú. Hoci momentálne nedokážeme povedať presnú príčinu spomalenia týchto vĺn, jednou z možných odpovedí je, že sa v tejto hĺbke nachádza rezervoár vody.
“Ako Mars postupne strácal svoje magnetické pole a atmosféru, väčšina vody na povrchu zmizla. Časť unikla do vesmíru, časť zamrzla v polárnych čiapočkách planéty a časť ostala uväznená v mineráloch, kde ostáva dodnes. Vyparovanie, zmrazenie a uväznenie v mineráloch však nedokáže zodpovedať za všetku vodu, ktorá musela na planéte existovať. Naše výpočty naznačujú, že časť vody “chýba”,” vyjadrili sa výskumníci.
Ak je teória chýbajúcej vody pravdivá, Marsu chýba taký objem vody, ktorý by dokázal pokryť celú planétu 700 až 900 metrov hlbokým oceánom. Autori štúdie veria, že táto stratená voda mohla preniknúť do kôry planéty, ktorá bola bombardovaná množstvom meteoritov. Počas dopadu kozmických objektov mohli vzniknúť praskliny, ktoré vytvorili pre vodu cestu hlboko do podzemia Marsu.
Pod povrchom planéty zároveň prevládajú vyššie teploty. Tie stačili na to, aby sa voda v útrobách Marsu udržiavala v kvapalnom skupenstve.
Neprehliadni
Misia InSight potvrdzuje hypotézu o podzemnej vode. Na povrch červenej planéty sa misia NASA dostala v roku 2018 a so sebou priniesla mimoriadne citlivý seizmometer, ktorý načúval, čo sa deje pod povrchom planéty. Výskumníci analyzovali dáta misie InSight, pričom sa zamerali špecificky na S-vlny. Tie odhalili výraznú anomáliu v hĺbke od 5,4 do 8 kilometrov. Ako sme už spomenuli, v tejto hĺbke sa S-vlny šírili značne pomalšie.
Rovnaká vrstva na Zemi obsahuje mikroskopický život
Autori štúdie odhadujú, že táto vrstva sa skladá z pórovitých hornín, ktoré sú vyplnené vodou. Pod povrchom červenej planéty sa nachádza dostatok vody na vytvorenie globálneho, približne 700-900 metrov hlbokého oceánu. Výskumníci zároveň potvrdzujú, že ak táto vrstva skutočne ukrýva vodu, potom by jej objem sedel s objemom predpokladanej chýbajúcej vody.
Výskumníci odhalili túto záhadnú vrstvu pomocou seizmických vĺn, ktoré vznikli prostredníctvom dvoch dopadov meteoritov v roku 2021 a zemetrasením v roku 2022.
“Voda je dôležitá pre život, ako ho poznáme. Na Zemi poznáme mikroskopické organizmy, ktorým sa darí aj v hlbinách, v podobných škárach, ktoré vypĺňa voda. Ak na Marse existuje rovnaká vrstva, tá by nám mohla ukázať, či na planéte niekedy existoval život,” hovoria autori štúdie.
Voda má však využitie aj pre astronautov, ktorí na Mars zavítajú. Ak sa dokážu dostať k tomuto rezervoáru, vodu môžu využiť na pitie, ako zdroj kyslíku alebo ako palivo pre rakety. Zároveň ale musíme podotknúť, že vŕtať do hĺbky niekoľkých kilometrov na cudzej planéte možno považovať za obrovskú technologickú výzvu. Na Marse ale môžu existovať aj iné, prístupnejšie, oblasti bohaté na vodu.
Komentáre