SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Čoskoro sa vrátime na Mesiac, ale kde by sme mali pristáť? Vedci odkrývajú najvhodnejšie miesto

Vedci z ETH Zurich pátrali v kráteroch po stopách ľadu, ktorý bude pre misiu mimoriadne dôležitý.

Poslední ľudia pristáli na Mesiaci v roku 1972. Od konca programu Apollo na povrch našej prirodzenej družice nezavítala ľudská noha, no to sa už čoskoro zmení. Záujem o Mesiac opäť narastá, nielen zo strany NASA a pripravovaného programu Artemis, ale aj Číny, ktorá ako prvá krajina v roku 2020 pristála s roverom na odvrátenej strane Mesiaca.

Keď sa ľudia opäť vydajú k Mesiacu, kde by mali pristáť? Vedci z technologického inštitútu ETH Zürich s pomocou umelej inteligencie preskúmali trvalo zatienené krátery Mesiaca v nádeji, že sa im podarí nájsť najvhodnejšie pristávacie miesto pre budúce misie s ľudskou posádkou.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Americká NASA rozhodla, že sa poletí k južnému pólu družice, a to hlavne kvôli kráterom, ktoré sú trvalo ukryté pred lúčmi Slnka. Práve v nich by sa mal nachádzať ľad, ktorý by sa za iných podmienok okamžite premenil na plyn a unikol. Teploty v trvalo tienených kráteroch sa pohybujú od -170 do -240 stupňov Celzia, čo je menej ako teplota na povrchu Pluta.

Budúci Astronauti by mohli ľad v kráteri využiť nielen na lepšie pochopenie toho, ako je voda integrovaná do sústavy Zem-Mesiac, ale aj ako cenný zdroj, či už na pitie alebo na výrobu raketového paliva. Čo sa však týka množstva ľadu na južnom póle Mesiaca, vedci stále nedokážu presne povedať, koľko ho tam môžeme nájsť.

Kde sa ľad nachádza?

Preto sa výskumníci z ETH Zürich rozhodli vytvoriť nástroje, ktoré by im pomohli zistiť množstvo ľadu v trvalo zatienených kráteroch. Využili pritom zábery zo sondy Lunar Reconnaissance Orbiter. Špeciálna kamera sondy dokáže zachytiť aj fotóny, ktoré do krátera prekĺznu a odrazia sa od jeho stien. Hoci na samotných záberoch vidno len tmu za pomoci umelej inteligencie sa vedcom podarilo nahliadnuť do predtým ukrytých častí krátera.

Následne vedci záber analyzovali a na záver usúdili, že na ich modeli nevidno žiadne stopy ľadu, hoci jeho existenciu potvrdili iné vedecké misie.

Kam pristanú astronauti programu Artemis
Zdroj: ETH Zurich

„Keďže sa na povrchu v tienených kráteroch ľad nenachádza, musí sa ukrývať zamiešaný v lunárnej pôde alebo pod povrchom Mesiaca,“ vysvetľuje Valentin Bickel, vedúci práce.

Vedci z ETH Zürich zatiaľ analyzovali viac ako šesť potenciálnych pristávacích miest, ktoré NASA zvažuje pre program Artemis. Ich práca však môže ovplyvniť aj iné misie, napríklad Intuitive Machines Mission 2 štartujúcu v roku 2023. Tá sa pokúsi analyzovať prvé vzorky z trvalo zatienených kráterov južného pólu Mesiaca. Misia to chce stihnúť ešte pred príchodom ďalších astronautov na povrch. Aj ďalšie vesmírne misie by mohli využiť prácu výskumníkov a na základe distribúcie ľadu zvážiť, kam pristanú. Zníži sa tým riziko nielen pre Astronautov, ale aj robotické misie.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close