Čo zabilo Saladina? Vedci odhalili, aká choroba zabila slávneho sultána z 12. storočia

Vedci v štúdii z roku 2018 zistili, že ak by Saladin žil dnes, pomôcť by mu mohli jednoduchými antibiotikami.

Čo zabilo sultána Saladina?
Zdroj: Wikimedia (Public Domain) (Gustave Doré)

Saladin sa považuje za známu historickú osobnosť, hlavne na Strednom východe. Počas svojej vlády sa stal sultánom pre oblasť, kde sa dnes nachádza Egypt, Sýria, Libanon, Jemen a časti Iraku. Počas svojho života viedol vojenské výpravy proti Križiakom a podarilo sa mu dobyť niekoľko kráľovstiev. V očiach historikov sa preto Saladin považuje za najvýznamnejšieho Kurda, aký kedy žil.

V roku 1187 sa mu podarilo v bitke pri Hattíne zlomiť moc križiackych štátov a prinútil Jeruzalem, aby sa vzdal. Na konci tretej križiackej výpravy uzavrel s kresťanskými panovníkmi dohody, ktoré umožnili pútnikom slobodne navštíviť Sväté mesto. Jeho poslednou bitkou bola bitka o mesto Jaffa v roku 1192. V nej sa sultán stretol s kráľom Richardom. Zároveň išlo aj o poslednú bitku tretej križiackej výpravy. Saladin bol uznávaný pre svoju odvahu, vojenský um, ale a ušľachtilosť a milosrdenstvo k svojim protivníkom.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Hoci sa o Saladinovi hovorí ako o Kurdovi, sám sa počas svojho života hlásil k arabskej identite. Dodnes sa však vedú spory o jeho skutočnej identite.

Ako zomrel sultán Saladin?

Saladin žil naozaj úspešný život, no jeho smrť však dlhú dobu ostávala záhadou. Zvláštna a dovtedy nepoznaná choroba uňho prepukla v roku 1193, keď mal 56 rokov. Po dvoch týždňoch Saladin umrel. Viacerí špekulovali, že horúčka bola najvýraznejším symptómom jeho ochorenia, no samotnú diagnózu sa podarilo určiť až v roku 2018. V tomto roku vedci z University of Maryland publikovali štúdiu, v ktorej tvrdili, že sultána Saladina zabil brušný týfus – pomerne rozšírená choroba v danom čase a regióne.

Brušný týfus je ťažké septické ochorenie, ktoré vyvoláva baktéria Salmonella typhi. Spočiatku sú príznaky veľmi mierne alebo si ich možno zameniť za chrípku. Objavuje sa nechutenstvo, únava, horúčka, bolesť hlavy, či zvracanie. Po rozvinutí choroby môže človek začať blúzniť. Typickým je však pre toto ochorenie striedanie teploty. V prvom týždni teplota postupne stúpa, potom sa počas dvoch týždňov udržuje stabilne a postupne klesá.

Dnes samozrejme poznáme antibiotiká, ktoré s chorobou pomáhajú. V 12. storočí však ľudia nepoznali veľa spôsobov, ako pomôcť zmierniť priebeh ochorenia. Týfus sa môže šíriť aj prostredníctvom znečistenej vody, či jedla, ak sa kontaminovaná voda, obsahujúca fekálie, pije priamo, alebo sa ňou zavlažujú rastliny.

V priemyselne rozvinutých krajinách sveta, napríklad v Európe, Spojených štátoch, Austrálii, či Japonsku sa už s týfusom až tak nestretávame, ako napríklad v chudobnejších krajinách. Aj tak ale nemožno povedať, že by táto choroba v rozvinutých krajinách neexistovala. Predpokladá sa, že ročne sa týfusom nakazí približne 300 ľudí v Spojených štátoch. Globálne baktéria nakazí ročne približne 22-miliónov ľudí a zabije približne 200-tisíc.

Prihlás sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre