SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Čo viedlo ku vzniku kyslíka na Zemi? Tento cyklus neviedol len ku vzniku života, ale aj jeho vymieraniu

Bez kyslíka si nevieme život na Zemi predstaviť, no v minulosti vyzerala naša planéta inak.

Dnes by sme si bez kyslíka v atmosfére nedokázali život na Zemi predstaviť, no pred niekoľkými miliardami rokov, keď bola naša planéta relatívne mladá, táto molekula v atmosfére prakticky neexistovala. Pre vedcov ostáva už viac ako 70 rokov záhadou, čo podnietilo tvorbu kyslíka na našej planéte.

Najlepšou teóriou je momentálne veľká oxidačná udalosť, vysvetľuje portál Phys. Podľa tejto teórie došlo pred približne 2.4-miliardami rokov k obrovskému nárastu hladín kyslíka, ktoré následne prudko poklesli nasledujúcich 200-miliónov rokov. Vedci z University of Tasmania a inštitútu Carnegie ale ponúkajú trošku iný pohľad na evolúciu našej planéty.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Namiesto prudkého nárastu kyslíka v atmosfére počas veľkej oxidačnej udalosti navrhujú, že išlo skôr o veľmi pomalý proces. Ten odštartoval vďaka zrážkam kontinentálnych platní a evolúciou siníc v oceánoch. Hladiny kyslíku postupne narastali počas jednej miliardy rokov a ustálili sa pred 1.9-miliardami rokov na hodnote 21%, ktorá je približne rovnaká ako dnešné hladiny.

Nový výskum svoje tvrdenia dokazuje prostredníctvom minerálov v zemskej kôre, ktoré mohli vzniknúť len vďaka vyšším hodnotám kyslíka v atmosfére. Pre potreby práce vedci vytvorili pomerne bohatú databázu rôznych minerálov a izotopov, podľa ktorej ďalej určovali časovú os vývoja kyslíka na našej planéte.

„Väčšina predchádzajúcich výskumov na túto tému sa spoliehala na limitované analýzy a zvyšok bol dotvorený pomocou počítačových modelov. Dnes začína prevládať výskum na základe dostupných dát. Počítače umožnili vedcom vykonať pre potreby výskumov tisíce analýz,“ vyjadril sa profesor Ross Large z University of Tasmania.

Ako vznikol kyslík na Zemi?

Podľa jeho slov bol nárast hladín kyslíku v atmosfére našej planéty sprevádzaný poklesom hodnôt oxidu uhličitého a metánu. Vďaka tomu sa začala tvoriť atmosféra oveľa prijateľnejšia pre vznik života, ako ho poznáme. S rastúcou hladinou kyslíku sa zmenilo chemické zloženie oceánov, ustúpili toxické prvky a začali sa tvoriť látky potrebné pre život – fosfor, zinok a molybdén.

Celý tento proces odštartoval vďaka pohybu tektonických platní. Keď sa dôsledkom kolízie začali tvoriť nové pohoria, do oceánov sa uvoľnili živiny, začal vznikať život a ten neskôr prispel k uvoľneniu kyslíka do atmosféry našej planéty. V novej štúdii vedci píšu, že presnejšie za to môžu dve fázy tvorby pohorí. Prvá sa uskutočnila pred 2.8-miliardami rokov a viedla k vytvoreniu superkontinentu Kenorland. Druhá sa odohrala pred 2.1-miliardami rokov a viedla k formácii superkontinentu Nuna.

Podľa vedcov pred miliardou rokov začal tretí kyslíkový cyklus a následne začali nové cykly vznikať oveľa častejšie. Spočiatku vznikal nový cyklus raz za 200-miliónov rokov, neskôr raz za 60-miliónov rokov. Podľa predchádzajúcej práce autorov končil každý cyklus masívnym vymieraním života, no zakrátko nastala evolučná explózia. Dobrou správou ale je, že podľa vedcov ľudstvo nesmeruje k ďalšiemu masovému vymieraniu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close