SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Čo sa naozaj deje pod našimi nohami? Nová teória ponúka „divokejšiu“ alternatívu k zaužívanej hypotéze o vrstvách Zeme

Gravitačné zápasenie Slnka, Mesiaca a Zeme môže poháňať pohyby tektonických platní, tvrdí štúdia.

Pod našimi nohami hlboko v útrobách Zeme prebieha proces, ktorý sa nazýva konvekcia. Extrémne teploty blízko jadra planéty ohrievajú materiál, ktorý následne stúpa k povrchu, zatiaľ čo chladnejší materiál vo vyšších vrstvách klesá hlbšie, kde sa ohrieva. Problém v tomto prípade nastáva v množstve tepelnej energie, ktorá nie je dostačujúca na to, aby poháňala tektonickú činnosť planéty, píše portál Washington University in St. Louis.

Konvekcia sa zakladá na tom, že s teplotou sa výrazne mení hustota látky. Ak sa v určitom systéme nachádzajú oblasti s rôznou teplotou, napríklad v hlbších vrstvách planéty dochádza vplyvom gravitácie k ich prúdeniu, premiešavaniu a vyrovnávaniu teplôt.

Tektonická alebo litosférická platňa je mohutná kryha zemskej kôry a časti vrchnej vrstvy zemského plášťa, ktorá sa nazýva litosféra. Predpokladá sa, že existuje 12 väčších tektonických platní a približne 40 mikroplatní. Ich veľkosť, tvar a hrúbka sa však môžu líšiť. Hranice tektonických platní nekorešpondujú s hranicami kontinentov.

V rámci novej štúdie publikovanej v Geological Society of America, vedci ponúkajú alternatívnu teóriu k populárnej hypotéze, že pohyb tektonických platní ovplyvňujú konvekčné prúdy. V novej štúdii sa píše, že za pohyb väčších štruktúr môže sila a nie teplo. Inými slovami povedané sily tvorené sústavou Zem-Mesiac-Slnko, ovplyvňujú cirkuláciu celého zemského plášťa.

Nerovnováha gravitačných síl a rotácie Zeme

Podľa teórie Slnko ovplyvňuje Mesiac silným gravitačným ťahom, kvôli čomu sa obežná dráha našej prirodzenej družice stala oválnejšou. Tento gravitačný vplyv presunul barycentrum – ťažisko medzi obiehajúcimi telesami – bližšie k povrchu Zeme a to teraz osciluje rýchlosťou 600 km mesačne, relatívne k ťažisku našej planéty. Následkom toho a rotácie našej planéty vznikajú vnútri Zeme rôzne sily.

„Horúce, hrubé a silné vnútorné vrstvy Zeme dokážu ustáť nápor týchto síl, no tenká a krehká litosféra na ne reaguje lámaním.“, vysvetľuje Anne Hofmeister, ktorá je autorkou štúdie.

Rotácia planéty ju zároveň stláča, čo prispieva ku krehkosti a lámaniu litosféry. Spojenie síl vznikajúcich rotáciou a vplyvom sústavy Zem-Mesiac-Slnko, vytvárajú tektonické platne a nerovnováha síl v hre zapríčiňuje podľa autorov štúdie ich pohyb.

Autorka štúdie tvrdí, že túto novú teóriu možno otestovať na trpasličej planéte Pluto. Pluto je príliš malým a chladným telesom na to, aby v jeho hlbších vrstvách prebiehala konvekcia. Napriek tomu má obrovský mesiac a povrch vyzerajúci relatívne mlado. V štúdii ponúka autorka aj ďalšie príklady, ktoré naznačujú vzťah vulkanizmu a tektonickej činnosti s veľkosťou mesiaca, jeho obežnou dráhou a vzdialenosťou. Úlohu však hrá aj rotácia planéty a jej ochladzovanie.

Podľa autorky štúdie je Zem jedinou planétou ktorá spĺňa všetky faktory pre vznik tektonických platní. Medzi tie faktory sa radí hlavne veľkosť nášho Mesiaca a vzdialenosť od Slnka.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close