Čo sa dialo krátko po tom, ako do Zeme vrazila protoplanéta Theia? Nová štúdia odhaľuje, ako vznikal Mesiac
Výskumníci zistili, čo sa mohlo diať krátko po kolízii protoplanéty Theia, keď sa naša prirodzená družica ešte len formovala.
Debata ohľadom vzniku nášho Mesiaca stále prebieha, hoci väčšina vedeckej komunity sa už viac-menej zhodla na tom, ako naša prirodzená družica vznikla. Pred miliardami rokov do Zeme narazil objekt o veľkosti Marsu a Mesiac sa vyformoval z materiálu, ktorý bol vyvrhnutý na obežnú dráhu.
Keď vznikla naša Zem, vyzerala úplne inak, než vyzerá dnes. Ak by sme si odmysleli fakt, že v tom čase bola „modrá planéta“ rozpustenou guľou železa, niklu a rôznych iných kovov a hornín, chýbal jej verný spoločník, náš Mesiac. Či už o tom vedela alebo nie, tohto spoločníka Zem získala nie dlho po jej vzniku, počas kolízie, ktorá planétu zmenila na nepoznanie.
Portál Universe Today však upozornil na novú štúdiu, ktorá poukazuje na nové okolnosti ohľadom vzniku našej prirodzenej družice. Výskumníci dnes predpokladajú, že Mesiac vznikol pred približne 4,5-miliardami rokov. V tejto dobe do našej planéty narazila protoplanéta Theia a náraz vyvrhol podstatnú časť materiálu na orbitu okolo Zeme. Tam sa materiál postupne zhlukoval, až kým nevznikol Mesiac ako ho poznáme.
Teóriu veľkého nárazu podporuje množstvo dôkazov, hlavne kompozícia zemského plášťa a lunárnych hornín. Po náraze protoplanéty väčšina materiálu spadla späť na Zem, no podstatná časť ostala vo vesmíre a z nej sa vytvoril Mesiac. Nová štúdia ale naznačuje, že nejaká časť materiálu opustila sústavu Zem-Mesiac a dostala sa hlbšie do sústavy.
Autori v štúdii skúmali, ako sa vyvrhnutý materiál mohol správať a kde nakoniec skončil. Práca zároveň vysvetľuje, že keď Mesiac vznikol, Mesiac obiehal Zem v približne 5% súčasnej vzdialenosti (380-tisíc km). Kvôli gravitačným interakciám telies sa Mesiac postupne vzďaľoval až do súčasnej vzdialenosti. V počiatkoch však naša prirodzená družica vyzerala ako obrovská guľa žeravej lávy. Aj po vychladnutí však na Mesiaci pretrvávala intenzívna vulkanická činnosť, ktorá ho ešte viac formovala.
Neprehliadnite
Evolúcia Mesiaca
Postupom času ale Mesiac chladol a vznikla kôra, plášť a nakoniec aj jadro. Krátko po vzniku družice celá Slnečná sústava prechádzala takzvaným “veľkým bombardovaním”. Väčšina objektov sústavy vrátane Mesiaca, bola denne bombardovaná množstvom meteoritov. Tie nechali Mesiac zjazvený tak, ako ho poznáme dnes.
Autori výskumu naznačujú, že v počiatkoch Mesiaca mala naša prirodzená družica oveľa excentrickejšiu obežnú dráhu ako dnes. V súčasnosti má Mesiac excentricitu 0,0549. V praxi to znamená, že jeho obežná dráha nie je perfektný kruh a vzdialenosť Mesiaca od Zeme sa pohybuje od 364-tisíc do 406-tisíc kilometrov.
Keď sa Mesiac formoval a okolo jeho zárodku poletovalo ešte množstvo materiálu, podľa autorov výskumu boli najstabilnejšie tie častice, ktoré mali polárnu obežnú dráhu. Zároveň dokázali, že častice na polárnej obežnej dráhe zväčšovali excentricitu obežnej dráhy Mesiaca.
Inými slovami povedané, ak by po polárnej orbite obiehalo pred miliardami rokov viac materiálu, potom by náš Mesiac obiehal okolo Zeme po eliptickejšej dráhe.
Ako vznikol Mesiac?
Na začiatku článku sme uviedli, že teória veľkého nárazu je zatiaľ najlepšou teóriou o tom, ako Zem získala svojho ikonického spoločníka. Neznamená to, že neexistujú iné teórie.
Jednou z nich je napríklad teória o tom, že sa Mesiac oddelil od Zeme sám. Sformuloval ju syn známeho biológa Charlesa Darwina. George Darwin veril, že v dávnej dobe Zem rotovala okolo svojej osi oveľa rýchlejšie než dnes. Vďaka tejto rýchlej rotácii sa časť povrchu doslova odtrhla a z nej následne vznikol Mesiac. Verilo sa, že na dne Tichého oceánu je „jazva“, ktorá túto teóriu potvrdzuje. Neskôr sa ale potvrdilo, že Mesiac je oveľa starší ako oceánska kôra Tichého oceánu. Mesiac sa zároveň skladá z materiálu, ktorý tvorí zemský plášť.
Ak ťa zaujali alternatívne teórie vzniku Mesiaca, odporúčame tento článok. Nájdeš v ňom viac zaujímavých teórií.
Komentáre