Čo sa deje s ozónovou vrstvou? NASA informuje o momentálnej situácii
Americká vesmírna agentúra monitoruje ozónovú dieru nad Antarktídou od Montrealského protokolu.
Americká vesmírna agentúra NASA vysvetľuje, že ozónová diera nad Antarktídou sa tento rok o niečo zmenšila. Rozlohou má ozónová diera približne 23-miliónov štvorcových kilometrov. Toto zmenšovanie pokračuje už niekoľko rokov.
„Postupom času robíme stabilné pokroky a ozónová diera sa neustále zmenšuje,“ vysvetľuje Paul Newman z NASA’s Goddard Space Flight Center.
Počasie a iné faktory do malej miery ovplyvňujú vývoj ozónovej diery na dennej a týždennej báze. Posledných dvadsať rokov však pomaly ale isto dochádzalo k zmenšovaniu. Zákaz ozón-ničiacich látok prostredníctvom Montrealského protokolu očividne funguje, poznamenáva Newman. Ozónová vrstva je časť stratosféry, ktorá nás chráni pred UV žiarením vychádzajúcim zo Slnka. Každý september sa však nad južným pólom planéty stenčí a vytvorí takzvanú ozónovú dieru.
Za vytvorenie ozónovej diery môžu aktívne formy chlorínu a bromínu v atmosfére Zeme. Tie sa tam dostali z človekom vytvorených zlúčenín a každú zimu sa tieto látky viažu na oblaky, ktoré sa nachádzajú vo vysokých nadmorských výškach. Nakoniec vedú k zničeniu ozónovej vrstvy. Výskumníci z NASA A NOAA neustále monitorujú vznik a následný zánik ozónovej diery. K tomu im pomáhajú vedecké prístroje na satelitoch Aura, Suomi NPP a NOA-20.
Začiatkom tohto mesiaca výskumníci z NASA a NOAA zaznamenali, že sa rozloha diery oproti minulému roku o čosi zväčšila, mala rozlohu 26-miliónov km. Vedci zároveň merajú aj celkovú koncentráciu ozónu od povrchu planéty až po hranicu vesmíru. 3. októbra vedci zaznamenali najnižšiu koncentráciu ozónu v atmosfére. Tá sa meria v dobsonoch a vtedy bol jej hodnota 101 dobsonov. Priemerná ozónová vrstva má približne 300 dobsonov. Výskumníci z NASA poukazujú na to, že počas tohto obdobia ozón v atmosfére takmer neexistoval. Situácia pripomínala minulý rok.
Zlepšovanie pokračuje
Ozónová vrstva sa však spamätala a počas pozorovaní z 13. októbra už mala diera rozlohu len 23-miliónov km. Niektorí vedci sa obávali dopadu januárovej erupcie Tonga na ozónovú vrstvu. Počas erupcie sa do atmosféry dostalo obrovské množstvo oxidu siričitého, ktorý podporil úbytok ozónovej vrstvy.
Neprehliadnite
Vedci z NASA’s Jet Propulsion Laboratory sa začiatkom augusta obávali, že by mohla erupcia Tonga ovplyvniť globálne teploty. Okrem oxidu siričitého sa do atmosféry uvoľnilo aj obrovské množstvo vodnej pary, čo by mohlo prispieť k otepleniu povrchu. Hoci vedci očakávajú vyššie teploty, na prebiehajúce globálne otepľovanie to nebude mať žiadny vplyv. Voda, ktorá sa počas erupcie uvoľnila, predstavovala približne 10% vody, ktorá sa v stratosfére nachádza. Sopka Tonga explodovala v hĺbke 150 metrov. Ak by sa nachádzala hlbšie, tlak oceánu by erupciu výrazne utlmil.
Vedci však v prípade ozónovej vrstvy nezaznamenali žiadny výraznejší dopad erupcie na vrstvu nad Antarktídou.
Komentáre