SpravodajstvoVeda a výskumVesmír
Čo našla sonda InSight pod povrchom Marsu: Stopy poukazujú na nekľudnú minulosť planéty
Sonda americkej NASA, InSight, odštartovala v roku 2018 a jej úlohou bolo preskúmať podzemie červenej planéty.
Misia americkej vesmírnej agentúry NASA, InSight, odštartovala v roku 2018. Ide o sondu, ktorá mala skúmať povrch červenej planéty. Keď sa sonda rútila cez tenkú atmosféru Marsu, vedci mali celkom dobrú predstavu o tom, čo sa nachádza na povrchu, no to, čo sa nachádza vo vnútri, ostávalo pre nich záhadou.
15 rokov vedci skúmali povrch Marsu, jeho topografiu, atmosféru, či iné charakteristiky. Napriek tomu nemali najmenšie tušenie, z čoho sa Mars, ako planéta, skladá, píše portál Inverse.
„Doteraz sme viac-menej len hádali, z čoho sa planéta skladá,“ tvrdí Bruce Banerdt, vyšetrovateľ misie InSight.
Sonda InSight si so sebou niesla množstvo vedeckých nástrojov, ktoré jej umožnili nazrieť hlboko pod povrch Marsu. Nedávno sonda objavila hlboké vrstvy lávových prúdov, ktoré sú niekoľko miliárd rokov staré. Zároveň sú ale dôkazom prastarej sopečnej činnosti planéty, ktorá môže vedcom pomôcť zistiť, či bola planéta v minulosti obývateľná.
Mars má jedny z najväčších sopiek v celej Slnečnej sústave. Dnes nie je aktívna ani jedna, no v minulosti ich činnosť zanechala výrazné stopy na povrchu planéty. Predchádzajúce misie americkej NASA zachytili lávové prúdy na povrchu. Napríklad pristávací modul Viking bol prvým modulom, ktorý pristál na Marse, v roku 1976. Zároveň ale zachytil fotografie lávových prúdov z marťanskej sopky Elysium.
40 rokov po pristátí modulu Viking, pristála sonda americkej NASA, InSight, neďaleko vyššie spomínanej sopky. Jej úlohou bolo preskúmať vnútornú štruktúru sopky čo sa nachádza pod povrchom červenej planéty.
Neprehliadnite
Čo našla sonda InSight pod povrchom Marsu?
InSight bola prvou misiou, ktorá použila seizmické metódy na to, aby získala lepší pojem o štruktúre marťanského podzemia. Nedávno sonda nazrela 200 metrov pod povrch planéty a našla odlišné vrstvy lávových prúdov a sedimentov.
Región Elysium Planitia, kde sonda InSight pristála, má na povrchu pieskový materiál, ktorý klesá až do hĺbky troch metrov. Nižšie možno nájsť 15-metrový vrstvu skál, ktorá vznikla pravdepodobne nárazom meteoritu.
Hlbšie sa nachádza takmer 150-metrová vrstva lávových prúdov, ktoré môžu byť staré takmer 2-miliardy rokov. Podľa vedcov sa viažu na jednu z ér Marsu, Amazonské obdobie, ktoré sa začalo pred 3-miliardami rokov.
Objavili sa ale aj staršie lávové prúdy, ktoré majú takmer 4-miliardy rokov. Tie sa viažu na obdobie Hesperian, kedy Mars prechádzal silnou sopečnou činnosťou. Medzi staršími a novšími lávovými prúdmi sa nachádza približne 40-metrová vrstva sedimentu.
Vedci sa aj ďalej budú pokúšať odhaliť minulosť Marsu. Mars je totiž planéta, ktorá sa kompozíciou najviac podobá na tú našu. Ak pochopíme, ako táto planéta vznikala, môžeme lepšie pochopiť, prečo je Zem taká, aká je dnes. Na Marse sa dnes nenachádza len misia InSight, ale aj rovery Curiosity a Peseverance. Tie naopak pátrajú po stopách dávneho života na planéte.
