Veda a výskum

Čo nás robí ľuďmi? Vedci hovoria, že „miznúce gény“ zohrali väčšiu úlohu, než sme si doposiaľ mysleli

Počas evolúcie človek nielen získal, ale aj prišiel o množstvo génov. Aký to malo na nás dopad?

Výskumníci z Yale University a inštitútu Broad sa vo svojej novej štúdii zamerali na to, čo nás ľudí odlišuje od najbližších predkov primátov. V práci zistili, že počas našej evolučnej histórie ľudia stratili približne 10-tisíc fragmentov genetickej informácie. To môže byť práve tou charakteristikou, vďaka ktorej sme sa mohli ako druh vyvinúť do dnešnej podoby.

Autori štúdie vysvetľujú, že to čo nám chýba môže byť pre vývoj človeka rovnako dôležité ako to, čo nám postupom času pribudlo. Štúdia ponúka nové poznatky, ktoré rozšíria naše vedomosti o evolúcii ľudského genómu, informuje portál SciTech Daily. V práci sa pozreli napríklad na jeden z prírastkov do ľudského genómu, ktorý nám umožnil vyvinúť si schopnosť reči. Viaceré predchádzajúce výskumy sa zameriavali na gény, ktoré človeku pribudli, no máloktoré sa pozreli na to, ktoré gény sa z genómu dostali von.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Aj tejto téme sa nová štúdia venovala. V rámci nej sa výskumníci pozreli hlbšie do DNA primátov a tam zistili, že v porovnaní s našimi primátimi predkami človeku chýba približne 10-tisíc kúskov genetickej informácie. V tomto prípade nejde o žiadne veľké časti DNA, čiastočky majú len niekoľko základných párov. Vo vymazaných častiach DNA sa našli aj gény zodpovedné za kognitívne funkcie. Jedna stratená časť informácie sa spájala s tým, ako sa formujú bunky vo vyvíjajúcom sa mozgu.

Zaujímavosťou je, že 10-tisíc chýbajúcich častí genómu je charakteristikou každého človeka. Tieto časti sa však nachádzajú v genómoch iných cicavcov.

Mimoriadny evolučný význam

Ako autori podotýkajú, tieto chýbajúce gény dnes nenájdeme v žiadnom modernom človeku. Keďže sa postupom našej evolúcie neobnovili, ich absencia musí hrať mimoriadne dôležitú evolučnú úlohu.

„Väčšinou sa domnievame, že nové vlastnosti si vyžadujú nové časti DNA. V našej práci sme dokázali, že aj vymazanie genetického kódu môže živočíšny druh ovplyvniť výrazným spôsobom,“ tvrdí Steven Reilly, jeden z autorov štúdie.

Genetická informácia, ktorú ľudia stratili, sa dnes nachádza v iných cicavcoch, od myší až po veľryby. Strata týchto génov vytvorila nové genetické kódovanie odstraňujúce prvky, ktoré by za normálnych okolností gény vypínali. Inými slovami povedané, vymazanie týchto génov vytvorilo nové interpretácie toho, ako „poskladať“ človeka.

„Predstavte si, že by ste zo slova vymazali niekoľko písmen a získali by ste tak iné slovo s iným významom,“ vysvetľujú autori.

Tento objav by v budúcnosti mohol vedcov naviesť k nástrojom, pomocou ktorých by začali identifikovať množstvo malých základných stavebných kameňov molekúl. Vďaka tomu by sme sa už čoskoro mohli dozvedieť, čo nás robí ľuďmi a ako sme sa dokázali od jaskynných mužov dostať až k civilizácii, ktorá žije po celej planéte.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close