Čo by sa stalo, keby Mesiac zmizol? Naša prirodzená družica ovplyvňuje život na Zemi viac, ako si myslíme
Zem a Mesiac sú neodlúčiteľnými spoločníkmi už od jeho vzniku a podľa niektorých mu vďačíme aj za život.
Zem a Mesiac začali svoju spoločnú púť pred niekoľkými miliardami rokov, keď do mladej Zeme narazila protoplanéta s názvom Theia. Po masívnej kolízii sa okolo našej planéty vytvoril prstenec materiálu, z ktorého postupne vznikla naša prirodzená družica.
Vznik Mesiaca viedol podľa niektorých teórií, k stabilizácii Zeme a umožnil planéte udržať si podmienky potrebné pre vznik života. Lenže čo by sa stalo, ak by Mesiac zrazu zmizol? O tejto zaujímavej myšlienke píše portál ZME Science.
Bez Mesiaca by boli noci na planéte oveľa tmavšie, no to je jedna z najmenších zmien, ktoré by nastali. Mesiac spolu s gravitáciou Slnka vytvára príliv a odliv tým, že „ťahá“ vodu smerom k sebe. So zmiznutím Mesiaca by príliv neprestal existovať, no bol by oveľa menší. To by viedlo k narušeniu nielen všetkých pobrežných ekosystémov, ale aj globálnej klímy. Predpokladá sa, že príliv by bol bez Mesiaca menší až o 75%.
Príliv zároveň vplýva na oceánske prúdy a pomáha distribuovať teplú vodu po celom svete. Bez toho by bolo počasie extrémnejšie s výraznejšími vysokými, ale aj nízkymi teplotami. Zároveň by sa častejšie objavovali hurikány.
Ovplyvnené by boli aj ročné obdobia. Počas niekoľkých miliárd rokov ovplyvnil Mesiac našu planétu výrazným spôsobom. Predpokladá sa, že naša prirodzená družica kradla energiu Zeme, čím spomalila jej rotáciu na 24 hodín. Predtým trval jeden deň len 4 hodiny. Naša planéta má zároveň určitý sklon, vďaka ktorému máme ročné obdobia. Keď je jedna pologuľa naklonená k Slnku, dni sú dlhšie a teploty vyššie. Odklonená pologuľa pociťuje pravý opak – je na nej zima.
Neprehliadni
Drsná rana pre život
Mesiac pomáha udržať sklon planéty konzistentný. Bez neho by Zem kolísala, teda jej sklon by sa menil od 10 stupňov až po 45 stupňov. V praxi to znamená, že ročné obdobia by boli úplne chaotické.
Ako už bolo spomenuté aj vyššie, noci by boli oveľa temnejšie. Nielen počas splnu Mesiac osvetľuje krajinu, na čo sa spolieha množstvo nočných živočíchov. Niektoré by vyhynuli okamžite, zatiaľ čo niektoré by sa na túto drastickú zmenu dokázali prispôsobiť. Postihnuté by však boli aj iné živočíšne druhy. Obrovské množstvo živočíchov sa totiž spolieha na lunárne cykly, napríklad pri rozmnožovaní. Lunárne cykly nie sú len o zmene intenzity svetla, ale aj o zmenách geomagnetizmu, či gravitácie.
Otázkou ostáva – môže Zem reálne prísť o Mesiac? Technicky áno, ako naznačujú odhady z Inštitútu planetárnych vied. Náš Mesiac sa za rok vzdiali o takmer štyri centimetre. Vedci predpokladajú, že za približne 50-miliárd rokov dosiahne Mesiac najväčšiu vzdialenosť a následne sa začne opäť približovať. Potrvá ďalších 50-miliárd rokov, kým sa dostane tak blízko, že ho naša planéta roztrhá na kusy. V tom momente sa okolo Zeme vytvorí prstenec podobný prstencu Saturnu.
Nie je však dôvod na paniku, pretože potrvá len päť miliárd rokov, kým Slnko minie palivo potrebné na udržanie jadrových reakcií. V tomto bode sa začne nafukovať do červeného obra a pohltí nielen Mesiac, ale aj našu planétu.
Komentáre