Človek nie vždy svojou činnosťou ohrozoval prírodu: Čo sa zmenilo za posledných 12-tisíc rokov?
Obšírna štúdia vedcov z austrálskej univerzity ukazuje, že pred tisícmi rokov sa človek správal k prírode inak.
Takmer tri štvrtiny pôdy boli už v roku 10-tisíc pred našim letopočtom pretvorené človekom, no ako naznačuje nový výskum z The University of Queensland, nebolo to na úkor prírody.
V rámci novej vedeckej práce tím analyzoval populačné mapy a využívanie pôdy za posledných 12-tisíc rokov. Následne ich porovnal zo súčasnými dátami o biodiverzite Zeme. Objav ukazuje, ako dokázali prvotné civilizácie spravovať pôdu v súlade s životným prostredím. Štúdia zároveň napáda presvedčenie o tom, že vývoj človeka nevyhnutne vedie k zničeniu prírody okolo nás.
„Prírodovedci, konzervatívci a veľká skupina rôznych odborníkov naznačuje, že ľudská činnosť je relatívne nedávna a vo svojej podstate ničivá,“ vysvetľuje profesor James Watson, jeden z autorov štúdie.
Dodáva, že aj pred 12-tisíc rokmi človek menil krajinu okolo seba ako v miernych, tak aj v tropických podmienkach. Človek bol väčšinu času svojej evolúcie spätý s prírodou a to je podľa Watsona kritické pri plánovaní našich krokov do budúcnosti. Krízu biodiverzity, ktorou si momentálne Zem prechádza, však spôsobilo niekoľko komplikovanejších faktorov, než je expanzia človeka.
Biodiverzita je rozmanitosť živočíšnych alebo rastlinných druhov či už globálne, alebo len na určitom území. Ovplyvniť ju môže množstvo faktorov, napríklad nadmorská výška, klíma, dostupnosť, vody, ale aj zásahy človeka. Biologická diverzita predstavuje rôznorodosť života a ovplyvňujú ju niekoľkoúrovňové javy dejúce sa všade na svete.
Medzi biodiverzitu sa rátajú aj zložité ekosystémy vytvárajúce životné prostredie. Ide o dôležitý proces, ktorý je zároveň veľmi krehký. Biodiverzitu môže narušiť zmena podnebia alebo výskyt predátora. Aj malé zmeny môžu viesť k vyhynutiu niekoľkých živočíšnych druhov, ktoré boli od zmenených procesov závislé.
Neprehliadnite
V súlade s prírodou
Watson vysvetľuje, že moderná deštrukcia prostredia vychádza z kolonizácie a čoraz väčšieho využívania diverzných prostredí, ktoré boli dlhú dobu v rukách predchádzajúcich spoločenstiev. Tie dokázali na danom mieste žiť v súlade s prírodou a preto by sme ako ľudia podľa slov autorov mali zužitkovať poznatky tradičných civilizácií.
Aj dnes existujú regióny, kde žijú domorodí ľudia nedotknutí modernou civilizáciou. Práve tieto regióny sa považujú za oveľa diverznejšie než regióny, kde prevláda silná poľnohospodárska, či priemyselná činnosť.
„U nás v Austrálii žili domorodci v súlade s prírodou posledných 50-tisíc rokov,“ vysvetľuje Watson.
S výsledkami práce súhlasia aj iní vedci. Profesor Erle Ellis z University of Maryland tvrdí, že ak chceme ochrániť biodiverzitu planéty, spolupráca s domorodými spoločenstvami je kritická. Práve tá by mohla viesť k vytvoreniu metód, ktoré človeku pomôžu vytvoriť efektívne a udržateľné procesy zameriavajúce sa na udržanie pozemskej biodiverzity. Ellis verí, že kultúrne dedičstvo domorodých obyvateľov Zeme a ich spôsob nažívania s prírodou nám môže ukázať, ako vytvoriť stabilný a udržateľný ekosystém.
Komentáre