Človek nie je prispôsobený na zimu: Ako je teda možné, že vieme prežiť v chladných oblastiach?
Človek je tropický tvor, hoci to tak dnes nevyzerá. Našu cestu sme začali v Afrike, kde sme dlhú dobu žili. Dnes obývame takmer celú planétu.
Možno to tak dnes nevyzerá, ale človek je tropický tvor. Našu evolučnú cestu sme začínali v Afrike a tam sme strávili podstatnú časť našej histórie. Možno preto sa nám oveľa viac pozdáva leto ako zima.
Ako vysvetľuje portál The Conversation, všetky žijúce primáty môžeme nájsť v tropických oblastiach. Hoci sme tam začínali aj my, v určitom bode sa naši predkovia vydali do severnejších oblastí, kde sa po prvýkrát stretli s mrazivými teplotami, kratšími dňami a obmedzenými možnosťami, čo sa získavania potravy týka. Sneh urobil lov náročnejším a naši predkovia sa museli vysporiadať nielen s menším počtom zvierat, ale aj s chladom, ktorý im kradol teplo.
Napriek tomu sme sa z Afriky rozšírili do celého sveta a hoci nie sme úplne prispôsobení na zimu, ľudia dnes žijú aj v mrazivých regiónoch planéty. Môžeme tomu vďačiť našej jedinečnej schopnosti popasovať sa s rôznymi prekážkami.
Najstaršími stopami našich predkov v severnej Európe sú 900-tisíc rokov staré odtlačky nôh a kamenné nástroje, ktoré boli objavené vo východnom Anglicku. V tej dobe mal región rovnaké podnebie ako dnešná južná Škandinávia. Zatiaľ nie je isté, či tam predkovia ostávali dlhšiu dobu, preto si vedci myslia, že nemali čas sa fyzicky prispôsobiť na mrazivé podmienky.
V okolí zároveň neobjavili žiadne jaskyne, preto je prekvapením a záhadou, ako dokázali naši predkovia prežiť. V tej dobe nemali naši predkovia k dispozícii komplexné nástroje a rovnako vtedy neexistovalo ani náradie pre výrobu odolného a teplého oblečenia. Napriek tomu naši predkovia prežili a archeológovia dúfajú, že sa im podarí v budúcnosti objaviť ako.
Neprehliadnite
Šikovnosť vs. biológia
Naši predkovia boli lovci a viaceré dôkazy poukazujú na to, že lovili aj väčšie zvieratá. Antropológovia predpokladajú, že živočíšna potrava bola pre ľudí žijúcich v severných regiónoch oveľa dôležitejšia. Mäso je bohaté na kalórie a tuky, ktoré je potrebné pre prežitie mrazivých podmienok. Fosílie kostí našich predkov zároveň ukazujú, že mohli byť mohutnejší s kratšími končatinami, čo minimalizovalo stratu tepla.
Počas doby ľadovej žili už aj Neandertálci, ktorí obývali planétu približne 400-tisíc rokov dozadu. Tento druh vymrel pred približne 30 až 40-tisíc rokmi. Aj tento druh bol mohutný a mal krátke, no zato silné končatiny. Zároveň však mali výrazný nos a obočie. Viaceré štúdie dokázali, že veľký nos síce nepomáha uchovať teplo, no Neandertálci mali špeciálnu štruktúru nosa, ktorá teplo a vlhkosť udržiavala.
Stále im však chýbala srsť, ktorá by ich pred chladom zachránila. Vedeli si ale poradiť inak. Už Neandertálci si vedeli vyrobiť oblečenie z koží ulovených zvierat. Dnes sme na chladné podmienky prispôsobení vďaka teplému oblečeniu, no našich predkov do malej miery formovala aj evolúcia. Ľudia žijúci v severnejších oblastiach majú svetlejšiu pokožku, ktorá lepšie syntetizuje vitamín D. Domorodí Inuiti žijúci v Grónsku, sa napríklad prispôsobili na morskú stravu, ktorá bola bohatá na tuky. Tá pomáha pre život v chladných oblastiach. Jedným z ďalších dôkazov, ktorý sa vedcom podarilo v minulosti identifikovať, že sme sa prispôsobovali prostrediu, pochádza aj zo 4000 rokov starého vlasu z Grónska zachovaného v permafrostu. Pre tých, ktorí nevedia, tak permafrost je trvalo zamrznutá pôda. Vlasy naznačujú genetické zmeny, ktoré viedli k podsaditému tvaru tela, ktorý maximalizoval produkciu a zadržiavanie tepla.
Nebyť však našej vynaliezavosti, zimy by sme ťažko prežívali aj dnes. Príkladom je inuitská parka, ktorá ponúka lepšiu izoláciu a ochranu pred chladom ako kanadská zimná vojenská uniforma. Ľudia síce vykazujú len malú biologickú adaptáciu na zimu, no zato máme mimoriadne dobrú behaviorálnu adaptáciu. Zmeniť naše správanie, naučiť sa novým schopnostiam a prísť na to, ako v nehostinných podmienkach prežiť, je častokrát rýchlejšie ako evolúcia.
Komentáre