Človek nemusí byť prvou civilizáciou na Zemi: Táto hypotéza sa pohráva s fascinujúcou myšlienkou
Ľudstvo nemusí byť prvou civilizáciou na Zemi, tvrdí hypotéza o ktorej nie sú presvedčení ani jej autori.
Komplexný život existuje na našej planéte už približne 400-miliónov rokov, no industriálna civilizácia sa vyformovala len pred 300 rokmi. Fascinujúci myšlienkový experiment, ktorý sa nazýva hypotéza Silurian tvrdí, že technologicky vyspelá civilizácia mohla na našej planéte existovať o niečo skôr.
Kto to bol? Kam zmizli? Dokážeme takéto tvrdenie potvrdiť alebo vyvrátiť? Hoci na tieto otázky zatiaľ neexistuje žiadna odpoveď, celá hypotéza stojí práve na nich. Portál Popular Mechanics vysvetľuje, že nad hypotézou Silurian sa zamýšľal aj profesor z University of Rochester, Adam Frank. Inšpirovala ho možnosť existencie života mimo našej planéty v súvislosti s Antropocénom – ide o geochronologické obdobie, ktoré má byť zhodné s obdobím charakterizovaným intenzívnou ľudskou činnosťou a jej vplyvmi na svet, a ktoré trvá dodnes.
„Existuje možnosť, že civilizácia, ktorá dosiahne náš vývojový stupeň spustí svoju vlastnú verziu klimatických zmien?“ uvažuje Frank.
Počas stretnutia s klimatickými expertmi predniesol svoje myšlienky, no stretol sa hlavne so skepticizmom, až na jeden prípad.
„Rozprával som o mimozemšťanoch, keď ma zastavili a opýtali sa, ako viem, že sme jedinou civilizáciou, ktorá na tejto planéte existovala?“, vysvetľuje Frank.
Dávno stratená civilizácia?
Druh Homo sapiens sa na Zemi objavil pred približne 300-tisíc rokmi. Ak by existovala technologicky vyspelá civilizácia ešte pred príchodom človeka, možno by dokázali vedci nájsť jej stopy v geologických vzorkách. Pre potreby štúdie sa Frank spolu s vedeckým tímom rozhodli preskúmať obdobie od 4-miliónov rokov do 400-miliónov rokov v minulosti.
Lenže nájsť niečo v tak starých vzorkách je prakticky nemožné. Ako priznávajú autori, po niekoľkých miliónoch rokoch je Zem „ako nová“.
Neprehliadnite
„Neobjavíme žiadne budovy, sochy, či iné známky dávnej civilizácie. Jediný spôsob je pátrať po chemických abnormalitách,“ tvrdí Frank.
Vysvetľuje, že ak chceme zistiť, či ešte pred nami existovala vyspelá civilizácia, musíme analyzovať každú vrstvu hornín a následne sledovať zmeny či už v izotopoch uhlíka alebo kyslíka. Technologicky vyspelá civilizácia by takmer určite do atmosféry vypúšťala množstvo oxidu uhličitého rovnako ako my. Zároveň je možné, že po sebe zanechala plasty alebo nanočastice.
Autorov štúdie zaujalo obdobie pred 56-miliónmi rokov. To je známe ako teplotné maximum medzi obdobiami Paleocén a Eocén. Počas tohto obdobia vzrástli globálne teploty až o 8 stupňov Celzia. Svet sa stal miestom bez ľadu. Vedci sa preto zamerali na hladiny izotopov uhlíka a kyslíka a všimli si niečo pozoruhodné. Hladiny prudko stúpali, ale zároveň aj klesali, všetko v rozmedzí niekoľkých stoviek rokov. To sa ani len nepribližuje rýchlosti, ktorou uhlík zapĺňa atmosféru dnes.
„Ak by existovali mimozemské civilizácie, vyvolali by aj klimatické zmeny?“, zamýšľa sa Frank
Definitívne dôkazy nepriniesla ani štúdia masových vymieraní života na Zemi. Autori štúdie, ale aj iní experti tvrdia, že v tomto prípade treba použiť princíp Occamovej britvy. V 14. storočí navrhol anglický teológ a filozof William Ockham princíp, že najpravdepodobnejšie vysvetlenie je pravdepodobne to správne. Masové vymierania života na Zemi a klimatické zmeny v minulosti vedci dokážu vysvetliť prírodnými dejmi, netreba preto predpokladať existenciu dávnej civilizácie.
Komentáre