Čínske hypersonické Jumbo lietadlo dosiahlo rýchlosť Mach 6. Čína prekonala „hranicu nemožného“
Výskumníci z Číny ukázali, že lietadlo o veľkosti jumbo jetu môže letieť viac ako šesťnásobkom rýchlosti zvuku.
Čína nedávno úspešne prešla testom svojho revolučného hypersonického lietadla, ktoré má potenciál preletieť z Pekingu do New Yorku len za 2 hodiny, informuje Eurasian Times.
Testovaným lietadlom je veľké osobné lietadlo Jumbo, ktoré aj napriek svojej veľkosti dokáže dosiahnuť rýchlosť Mach 6. Bežnému lietadlu trvá cesta z Pekingu do New Yorku, čo je približne 11-tisíc kilometrov, zhruba 12 až 14 hodín. Ako sme v úvode spomenuli, nový prototyp lietadla to zvládne za 2.
Na projekte pracoval výskumník pracujúci pod Čínskou akadémiou vied, Cui Kai. Výsledky jeho projektu sa však držali v tajnosti celé tri roky, kvôli tomu, že išlo o mimoriadne citlivé informácie. Pred týždňom, 10. Decembra ale Čínska akadémia vied zverejnila jeho prácu a zároveň ukázala aj video ako toto veľké lietadlo vzlieta.
Revolučné dopravné lietadlo
Prototyp, ktorý prešiel testami, je však zmenšenou verziou plánovaného lietadla. Počas testu dosiahol najvyššiu rýchlosť Mach 6,56, čo predstavuje viac ako šesťnásobok rýchlosti zvuku. Úspech testu jasne ukázal, že tento projekt, ktorý sa považoval na začiatku za nemožný, skutočne môže existovať.
“Pred šiestimi rokmi, keď sa projekt začal, si všetci mysleli, že ide o bláznivý nápad. Celý náš tím čelil takmer univerzálnej skepsy. Našťastie sme sa rozhodli zotrvať, pretože som vždy veril, že skutočná inovácia vzniká uprostred pochybností,” hovorí Kai.
Lietadlo predstavené Kaiom a jeho tímom má veľké telo, čo sa líši od tenkej architektúry hypersonických lietadiel, s ktorou sa bežne stretávame. Výskumníci ho opisujú ako lietadlo s tučným a okrúhlym trupom a špecifickým tvarom krídel v zadnej časti lietadla. V budúcnosti by toto hypersonické lietadlo mohlo transportovať rovnaké množstvo nákladu alebo pasažierov ako dnešné jumbo lietadlá.
Neprehliadni
Testovací let prebiehal približne 20 minút a dokázal vyriešiť jeden dlho pretrvávajúci problém leteckého dizajnu. Doteraz sa predpokladalo, že čím rýchlejšie dokáže lietadlo letieť, tým menej využiteľného priestoru ostáva v jeho kabíne. Kvôli extrémne zmenšenému interiéru sa hypersonické lietadlá špecializujú len na vojenské účely, napríklad na prepravu rakiet alebo ide o bezpilotné prieskumné lietadlá. Pri vysokých rýchlostiach predok lietadla pociťuje výrazný tlak smerom nadol, čím sa zhoršuje jeho schopnosť stúpania.
Výskumníci dokázali tento problém vyriešiť tým, že pridali krídlovitú štruktúru aby pretransformovali dolný tlak na silu, ktorá pomôže lietadlu ísť smerom nahor. Aj takéto zdanlivo jednoduché dizajnové rozhodnutie ale viedlo k úrovni komplexnosti, akú sme tu ešte nemali. Preto výskumníci podrobili nový dizajn detailným experimentom vo veternom tuneli, vďaka ktorým mohli návrh ešte viac vylepšiť.
“Pracujeme s naozaj prelomovou technológiou. Aj napriek úspechom stále čelíme množstvu výziev, ktoré musíme priamo adresovať. Ide o problémy spojené s energiou, materiálmi a štruktúrou lietadla. Momentálne sme dokončili len malý zlomok práce a posunuli sa miernym krokom vpred,” vyjadril sa Kai.
Projekt sa približuje k realite
Čína už niekoľko rokov hovorí o tejto komerčnej hypersonickej leteckej technológii. V roku 2018 krajina tvrdila, že má dizajn mimoriadne rýchleho lietadla, ktoré transportuje tony nákladu alebo desiatky pasažierov z Pekingu do New Yorku len za dve hodiny. Neskôr, v roku 2021 z Číny prišla správa o hypersonickom komerčnom lietadle, ktoré by dokázalo premiestniť 10 pasažierov kdekoľvek na svete a menej ako hodinu. Išlo o 45-metrov dlhé lietadlo, ktoré malo krídla typu delta, podobne ako Concorde, prvé nadzvukové komerčné dopravné lietadlo na svete.
V roku 2022 Čína povedala, že práve ukončila testovanie malého hypersonického prototypu a pripravuje sa na vývoj lietadla v plnej veľkosti. Prototyp hypersonického lietadla, ktoré dokáže letieť šesťnásobkom rýchlosti zvuku, sa nazýva Nanqiang No. 1. Správy tvrdia, že Čína je pripravená posunúť sa k výstavbe letuschopného prototypu do roku 2025.
Komentáre