SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Čínska misia na Marse má ambíciu tromfnúť americkú aj európsku vesmírnu agentúru: Čo o nej vieme?

Viac detailov ponúkol hlavný dizajnér misie Tianwen 1.

V pondelok 20. júna oznámil hlavný dizajnér misie Tianwen 1, zloženej zo sondy na obežnej dráhe Marsu a roveru na povrchu, plány na rok 2031. V tomto roku sa pokúsia priniesť vzorky z červenej planéty späť na Zem, čím chcú tromfnúť americkú NASA a aj Európsku vesmírnu agentúru, píše Space.com.

Momentálne sa okrem čínskeho roveru Zhurong na povrchu červenej planéty nachádza aj misia Perseverance. Jej úlohou je zbieranie vzoriek, ktoré by vedcom pomohli potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu mikroskopického života na planéte. Americká NASA vyjadrila záujem poslať k Marsu ďalšiu misiu, ktorá by vzorky prebrala a priniesla domov. Do tohto projektu sa zapojila aj Európska vesmírna agentúra, no ich plány pôvodne počítali s rokom 2033.

Tím misie Tianwen 1 podľa prezentácie hlavného dizajnéra uvažuje o štarte v roku 2028, pričom vzorky by sa na Zem dostali o tri roky neskôr, v roku 2031, dva roky skorej ako to plánuje americká a európska vesmírna agentúra.

„Misia bude pozostávať z niekoľkých fáz. Jej architektúra zároveň bude o niečo jednoduchšia oproti projektu NASA-ESA,“ vysvetľuje Sun Zezhou, dizajnér misie Tianwen 1.

Americká NASA sa nedávno rozhodla vypočuť si názory spoločnosti o tom, ako by mala misia prevážajúca vzorky vyzerať. Na základe toho sa rozhodli navrhnúť ešte dodatočný pristávací modul. Pôvodne mala NASA priniesť vzorky na Zem v roku 2031, no kvôli tomuto zdržaniu sa projekt posunul na rok 2033.

Projekt vznikajúci v spolupráci Európskej a Americkej vesmírnej agentúry sa skladá z roveru, ktorý prevezme vzorky od roveru Perseverance. Následne ich uloží na palubu modulu MAV (pozn. redakcie: Mars Ascent Vehicle). Tento modul vynesie vzorky na obežnú dráhu planéty, kde ho zachytí sonda European Earth return orbiter. Tá ho v poslednej časti misie dopraví na Zem.

Jednoduchšie a rýchlejšie

Plánovaná misia čínskej agentúry je o niečo jednoduchšia. Vzorky zozbierajú len z jedného blízkeho regiónu pomocou vŕtania, či iných metód. Uvažuje sa, že do práce zapoja štvornohého robota. Čína má v oblasti vesmírneho prieskumu bohaté skúsenosti. Ich misia Chang’e 5 dosadla na povrch mesiaca koncom roka 2020 a zakrátko na to priniesla na Zem vzorky lunárneho regolitu. Úspech mali aj v prípade misie Tianwen 1, ktorá sa k Marsu dostala v roku 2021.

Sonda Tianwen 1 a rover Zhurong stále fungujú, hoci sa práve Zhurong nachádza v spánkovom režime. Vedci ho v máji dočasne odstavili, aby sa mohol rover pokúsiť prežiť zimu na červenej planéte.

Čína sa postupne stáva výrazným vesmírnym hráčom. Jej nedávne úspechy na seba strhli pozornosť ako americkej vesmírnej agentúry, tak aj americkej vlády. Minulý rok sa k situácii vyjadril aj americký prezident Joe Biden, ktorý tvrdil, že čínske záujmy v oblasti vesmíru môžu ohroziť plány Spojených štátov.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close