Čína schválila vývoj jadrového reaktora schopného poháňať 10 vesmírnych staníc: Na čo potrebuje toľko energie?

Vývoj tohto ambiciózneho reaktora začal už v roku 2019, no existuje o ňom až podozrivo málo informácií.

Čína schválila koncept jadrového reaktora, schopného poháňať 10 vesmírnych staníc
Zdroj: Flickr (Kevin Gill), PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Čína sa stáva čoraz výraznejším hráčom v oblasti jadrovej energie vo vesmíre. Ministerstvo vedy a techniky len nedávno schválilo koncept vesmírneho reaktora, ktorý by dokázala dodávať až megawatt elektriny, informuje portál Space News. To stačí na poháňanie desiatich medzinárodných vesmírnych staníc.

Reaktor vytvorila Čínska akadémia vied a slúžiť má nielen na dodávku elektriny pre raketu či vesmírnu stanicu, ale aj ako generátor energie pre systémy pohonu. Jadrové reaktory sú neoddeliteľnou súčasťou vesmírnych robotických misií, ktoré skúmajú vzdialené planéty Slnečnej sústavy. Tieto misie dostanú zo Slnka len málo energie, preto sú solárne panely takmer nepoužiteľné. Reaktor by však mohol nájsť využitie aj pri misiách s ľudskou posádkou.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Technické parametre reaktora, ani jeho plány nie sú zatiaľ známe. Čo však o projekte známe je, je to, že sa začal v roku 2019. Čína momentálne prejavuje silný záujem o vývoj nukleárnych reaktorov, ktoré by boli použiteľné vo vesmíre. Minulý rok sa objavili informácie, že prototyp reaktoru bol úspešne dokončený.

Prečo však krajina potrebuje jadrový reaktor schopný poháňať 10 vesmírnych staníc? Objavili sa aj návrhy misií, podobných misiám Voyager. Tie by sa mohli dostať na okraj heliosféry, obalu, v rámci ktorého dokáže solárny vietor vzdorovať galaktickým vetrom. Zároveň sa však objavila aj štúdia približujúca misiu k planéte Neptún. Sonda by sa k ľadovému obrovi mala dostať pomocou elektrického systému pohonu.

Čína sa v posledných rokoch stala pomerne výrazným hráčom vo vesmírnom priemysle. Úspešne vyvinula kryogenické rakety, ktoré umožnia prieskum Mesiaca a Marsu, popritom ešte pracuje na projekte vesmírnej stanice. Momentálne však pracuje na raketách s opakovaným použitím, či dvojstupňovom systéme „vesmírneho lietadla“.

Budúcnosť vesmírneho priemyslu?

Oznámenie o schválení konceptu reaktora prichádza v dobe, kedy experti vyzývajú Spojené štáty, aby rovnako investovali do jadrovo poháňaných rakiet, informuje Space. Americká NASA má však momentálne plné ruky práce s budovaním potrebnej infraštruktúry pre program Artemis, ktorý by mal vrátiť ľudí na povrch Mesiaca. Tentokrát však NASA hľadá spôsob, ako založiť na našej prirodzenej družici trvalú posádku. Program Artemis by zároveň mal byť akýmsi odrazovým mostíkom pre budúce misie na Mars.

Projekty americkej NASA znejú ambiciózne, no Čína im pomaly, ale isto začína dýchať na krk. Ich rover Yutu-2 bol prvým roverom, ktorý sa dostal na odvrátenú stranu Mesiaca. Čína zároveň vsádza na jadrovú energiu aj v prípade pristávacieho modulu Chang’e – 3. Ten používa plutóniový jadrový generátor na to, aby prežil mrazivú lunárnu noc.

Zatiaľ nie je známe, kam sa Čína s ambicióznym reaktorom posunie. Krajina neodhalila o svojom zariadení nič konkrétne, no vesmírne agentúry vidia v jadrovej energii budúcnosť vesmírneho prieskumu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre