SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Čierne diery, ktoré nemilosrdne kradnú hmotu hviezdam: V tejto vizualizácii nájdete tie najznámejšie

Binárne sústavy, v ktorých sa nachádza čierna diera a hviezda majú zvláštnu dynamiku, na ktorú sa môžete pozrieť vo videu.

Americká vesmírna agentúra, NASA, vytvorila pôsobivú simuláciu čiernych dier a ich hviezdnych spoločníkov, ktorí sa držia v zovretí gravitačnej sily toho najextrémnejšieho objektu, aký môžeme vo vesmíre nájsť.

Čierne diery vznikajú gravitačným kolapsom masívnych hviezd. Predpokladá sa, že ak je hviezda minimálne 20-krát ťažšia ako Slnko, svoj život ukončí ako čierna diera. Podľa teórie sa však môže z každého objektu stať čierna diera, ak sa dostatočné množstvo hmoty stlačí do určitého objemu. Schwarzschildov polomer hovorí o tom, aký veľký by kozmický objekt musel byť, aby sa z neho stala čierna diera. Naša Zem by sa napríklad musela scvrknúť na priemer 17.5 mm.

Ako už názov čiernych dier prezrádza, ide o objekty, ktoré samé od seba nežiaria, pretože z nich nedokáže nič uniknúť a to ani svetlo. V roku 2015 astronómovia objavili spôsob, ako detekovať gravitačné vlny a prostredníctvom nich odhaliť čierne diery vo vesmíre. Pred týmto rokom sa však museli spoliehať na gravitáciu. Hoci čiernu dieru samú o sebe nevidno, astronómovia môžu odhaliť to, ako jej gravitačná sila vplýva na objekty v jej blízkosti. Ak sa čierna diera nachádza v binárnej sústave, teda má okolo seba ešte nejakú hviezdu, vedci si ju môžu všimnúť oveľa ľahšie.

Pohlcovanie hviezd

Často sa totiž stáva, že čierna diera vďaka svojej gravitačnej sile odsáva hmotu druhej hviezdy. Ak sa toto deje, vedci si môžu všimnúť jasné röntgenové lúče. Vo vizualizácii NASA si môžete všimnúť 22 binárnych sústav, v ktorých sa nachádza čierna diera a ešte jedna hviezda. Tieto páry sa nachádzajú v Mliečnej dráhe, ale aj v trpasličej galaxií Veľký Magellanov oblak. Sústavy sú vyobrazené na rovnakej škále, vďaka čomu môžeme oceniť ich diverzitu. V ukážke ich zároveň vidíte v takom uhle, v akom ich astronómovia pozorovali zo Zeme. Ich pohyb je ale zrýchlený približne 22-tisíc násobne.

Ako už bolo písané vyššie, vo väčšine prípadov čierna diera odsáva hmotu hviezdy, ktorá okolo nej obieha. To sa môže diať dvoma spôsobmi. Prvým je, že gravitačná sila čiernej diery „ťahá“ hmotu od hviezdy, priamo do srdca čiernej diery. V iných sústavách hviezda produkuje solárny vietor, ktorý čierna diera následne zbiera. Tento prípad možno pozorovať v prípade sústavy Cygnus X-1.

Keď solárny vietor čierna diera pritiahne, začne sa okolo nej hromadiť. Vtedy vzniká okolo čiernej diery prstenec, ktorý sa označuje ako akrečný disk. Ten môže mať priemer až 80-miliónov km. Plyn z disku klesá po špirále dovnútra čiernej diery. Počas toho sa zahrieva na extrémne teploty a žiari vo viditeľnom, UV a röntgenovom spektre.

Čierne diery svojou veľkosťou reprezentujú ich hmotnosť, no všetky sú pre potreby vizualizácie oveľa väčšie, než v skutočnosti. Čierna diera v sústave Cygnus X-1 váži približne 21-násobok nášho Slnka, no jej „povrch“ – Horizont udalostí, má priemer len 124 km.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close