Chobotnice sú bizarné tvory, no niečo majú spoločné aj s nami: Ako vzniká ich nervová sústava?
V rámci výskumu sa vedci z Harvardu zamerali na to, ako vzniká komplexná nervová sústava chobotníc.
Hlavonožce sú z hľadiska evolúcie naozaj pozoruhodnými tvormi. Dokážu rýchlo spracovať informácie, zmeniť svoj tvar, farbu a textúru tak, aby mohli splynúť so svojimi problémami. To však ani zďaleka nie je všetko. Majú priestorové vnímanie, dokážu používať nástroje a keď sa nudia, začnú robiť zlobu.
Medzi hlavonožce patria napríklad chobotnice či sépie a tieto tvory sa vyznačujú najkomplexnejším mozgom spomedzi všetkých bezstavovcov na Zemi. Záhadou však ostávalo, ako sa týmto tvorom vyvinul tak komplexný mozog. Vedci z Harvardskej univerzity sa pokúsili túto záhadu vyriešiť. Vo svojom výskume vytvorili chobotničie embryá a sledovali vývoj ich neurónov v reálnom čase.
Zistili, že neurónové kmeňové bunky sa správali podobným spôsobom ako u stavovcov, keď sa im vyvíja nervový systém. Stavovce a hlavonožce sa od seba oddelili pred približne 500-miliónmi rokov, no procesy, ktoré viedli k evolúcii komplexného mozgu, ostali nezmenené. Autori štúdie zároveň zistili to, že spôsob akým sa bunky správajú a ako sa delia nasleduje návod, podľa ktorého sa stavajú podobné nervové systémy.
„Výsledky nás prekvapili. Vychádzali sme z toho, že veľa jedinečných charakteristík pre vývoj nervového systému stavovcov sú jedinečné pre túto líniu. Pozorovanie nám však ukázalo, že veľké nervové systémy používajú veľmi podobné procesy,“ vysvetlila Kristen Koenig, autorka štúdie.
Komplexná nervová sústava
Vedci skúmali druh chobotnice Doryteuthis pealeii, ktorý žije v severozápadnom Atlantickom oceáne. Tieto chobotnice dosahujú dĺžku približne 30 cm. Počas pozorovaní si všimli, že neurónové kmeňové bunky vytvorili špeciálnu štruktúru, ktorej hlavnou výhodou je to, že sú bunky podlhovasté a môžu byť uložené hustejšie vedľa seba. Zároveň si všimli pohyb smerom hore-dole. Ako autori štúdie vysvetlili, tento pohyb je dôležitý pre udržanie organizácie a plynulý rast.
Štruktúra, ktorú pozorovali, sa objavuje väčšinou pri vývoji mozgu a očí u stavovcov. Vedci dlhú dobu predpokladali, že len vďaka štruktúre sa mohol ich nervový systém vyvinúť tak veľký a komplexný. Čo sa však chobotnice týka, jej štruktúra sa do veľkej miery podobala veľkosťou, organizáciou a pohybom na tú, ktorú majú stavovce.
Neprehliadnite
Vedci sa v ďalších štúdiách pokúsia zistiť aj to, ako sa vyvíjajú aj ostatné typy buniek v mozgoch hlavonožcov. Autori štúdie sa zamerajú hlavne na to, ako sa bunky „rozhodujú“ stať sa určitým typom neurónu a či sa tento proces líši od druhu k druhu. Autori štúdie však vyzdvihujú práce, ktoré sa pokúšajú skúmať diverzitu života na Zemi. Len pomocou podobných prác sa môžeme dopracovať k odpovediam, ktoré majú význam aj pre nás, ľudí. Vedci veria, že sa im v ďalších výskumoch podarí zodpovedať ešte viac otázok o nervovom systéme hlavonožcov a ich vysokej inteligencii.
Komentáre