Chemikálie, ktoré bežne nájdeme v obaloch a množstve ďalších produktov, môžu ovplyvniť vývoj ešte nenarodeného dieťaťa

Výskumníci zistili, že chemikálie, ktoré nájdeme v obaloch a plastových produktoch, môžu negatívne ovplyvniť vývoj dieťaťa v brušku matky.

Chemikálie, ktoré nájdeme v plastoch môžu ovplyvniť vývoj dieťaťa v brušku matky
Zdroj: Unsplash (Heather Mount), Pixabay (OpenClipart-Vectors), Úprava: Vosveteit.sk

Výskumníci z University of Illinois vo svojej novej štúdii zistili, že ak sa tehotná žena vystaví ftalátom, môže to negatívne ovplyvniť kognitívny vývoj jej dieťaťa.  

Ftaláty sú látky, ktoré sa bežne vyskytujú v plastových obaloch a iných spotrebiteľských produktoch. Najčastejšie sa používajú ako zmäkčovadlá, ktoré dodávajú plastom pružnosť a ohybnosť. Ftaláty tvoria 90% zmäkčovadiel v PVC. Najpoužívanejšie sú DEHP, DIDP a DINP.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ftaláty poškodzujú naše zdravie

Už dávnejšie sa zistilo, že tieto látky môžu negatívne ovplyvniť fungovanie hormónov a vývoj človeka. Autori teraz dokázali, že tieto látky ovplyvňujú aj matky a ich nenarodené deti.  

Autori štúdie vysvetľujú, že deti, ktoré boli v brušku matky vystavené ftalátom, môžu spracovávať nové informácie o čosi pomalšie. Chlapci sú na tieto poruchy náchylnejší o niečo viac, v závislosti na konkrétnych chemikáliách. Nový výskum spadá pod väčší projekt IKIDS (Illinois Kids Development Study), ktorý funguje už siedmy rok. V rámci IKIDS vedci pracovali so stovkami dobrovoľníkov.  

V tejto práci výskumníci sledovali akým chemickým látkam môžu byť matky počas tehotenstva vystavené. Následne skúmali, ako tieto látky ovplyvňujú vývoj ich dieťaťa.  

“V rámci projektu meriame niekoľko rôznych parametrov, napríklad gestačný vek alebo hmotnosť po narodení. Zároveň vyhodnocujeme aj kognitívne vlastnosti novorodencov, primárne tým, že sledujeme, ako pozorujú svoje okolie. To nám umožňuje zistiť, ako funguje ich pracovná pamäť, akú majú pozornosť a ako rýchlo spracúvajú nové informácie,” vysvetlila Susan Schnatz, hlavná vyšetrovateľka štúdie.

Výskumníci sledovali tri najčastejšie používané ftaláty cez vzorky moču tehotných žien. Mieru vystavenia týmto látkam vedci následne porovnali s vyšetrením dieťaťa, keď malo 7,5 mesiacov. Na vyšetrenie dieťaťa použili vedci metódu, ktorá im umožnila vyhodnotiť proces uvažovania, keď ešte dieťa bolo dosť malé na to, aby sa dokázalo vyjadriť slovne. Autori štúdie vysvetľujú, že typicky sa dieťa pozerá dlhšie na niečo, čo mu je neznáme alebo neočakávané.  

Pomalšie osvojovanie nových informácií

Počas vyšetrení vedci použili infračervený snímač pohľadu, ktorý sledoval, kam sa dieťa pozerá. Dieťaťu najskôr ukázali dve fotografie rovnakej tváre. Keď už vedelo tvár rozpoznať, nakoniec spolu so známou tvárou ukázali aj neznámu tvár. Analyzovaním času, ktoré dieťa strávilo pozeraním na tváre, vedci dokázali vyhodnotiť, ako rýchlo si dieťa osvojuje nové informácie.  

Tu sa ukázalo, že ak bolo dieťa v brušku matky vystavené ftalátom, nové informácie si osvojovalo o niečo pomalšie. Výskumníci zároveň poukazujú na to, že predchádzajúce štúdie, ktoré sa venovali dopadu ftalátov na vývoj dieťaťa, sa zameriavali skôr na staršie deti. Autori novej štúdie ale demonštrovali, že kognitívne zmeny spôsobené týmito chemikáliami môžeme pozorovať už v oveľa skoršom veku.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre