HistóriaVeda a výskum

Českí archeológovia našli v Ománe výnimočný objav: Tieto artefakty odhaľujú kritickú časť našej histórie

V Ománe archeológovia našli artefakty, ktoré sa spájajú s našou prvou migráciou z Afriky.

Človek začal svoju evolučnú cestu v Afrike, ktorú nakoniec naši predkovia opustili. Práve obdobie prvej migrácie z Afriky je pre archeológov mimoriadne zaujímavé a nie je tomu tak dávno, čo sa archeológom zo susedného Česka podaril naozaj výnimočný objav.

Počas svojich prác v Ománe našli skaly s ornamentami, ručné sekery a kruhové pohrebné komory, ktoré sa datujú do obdobia prvej ľudskej migrácie z Afriky. Medzinárodný tím výskumníkov viedli archeológovia z Českej akadémie vied. Nálezy nám pomôžu lepšie rekonštruovať najstaršiu históriu človeka.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Archeologický výskum sa zameriaval na nepreskúmané oblasti ománskej púšte. Vykopávky prebiehajú už tri roky, pričom minulý mesiac výskumníci ukončili tretiu sezónu. Niekoľko ďalších prác je naplánovaných. Do tohto obšírneho výskumu je zapojených viac ako dvadsať archeológov a geológov z desiatich krajín sveta. Vedci pracujú súbežne na dvoch archeologických náleziskách.

Prvá expedícia preskúmala oblasť v regióne Dhofar, ktorý sa nachádza na juhu Ománu. Druhá expedícia skúmala nálezisko v provincii Duqm v strede krajiny.

Migrácia našich predkov

V provincii Dhofar, presnejšie v púšti Rub‘ al Khali, sa výskumníkom podarilo nájsť kamenné sekery, ktoré sa datujú od 300-tisíc až do 1,3-miliónov rokov do minulosti. Ide o obdobie, kedy naši predkovia po prvýkrát opustili Afriku. Kvôli svojej polohe slúžila Arábia ako prirodzená migračná cesta pre našich predkov na svojej ceste do Eurázie.

Archeológovia z čiech objavili mimoriadne vzácne artefakty
Zdroj: Roman Garba, Alžběta Danielisová, Archeologický inštitút Českej akadémie vied v Prahe

Medzi púštnymi dunami sa archeológom taktiež podarilo nájsť fosílie, ktoré potvrdili že v minulosti bola Afrika oveľa vlhkejším kontinentom, než je tomu tak dnes.

„Naše dôkazy podporujú aj štyri odlišné datovacie metódy. Vďaka týmto objavom budeme môcť lepšie pochopiť históriu a evolúciu najväčšej pieskovej púšte na Zemi,“ vysvetľuje vedúci expedície Roman Garba z Českej akadémie vied.

Druhá expedícia objavila na archeologickom nálezisku Nafun niekoľko kruhových pohrebných komôr. Tie vznikli okolo rokov 5000 až 4600 pred Kristom. Nález archeológovia považujú za jedinečný v kontexte celej južnej Arábie. Megalitická štruktúra ukrývala dve pohrebné komory, v ktorých sa ukrývalo najmenej niekoľko desiatok pochovaných jedincov. Kosti a zuby archeológovia pošlú na izotopickú analýzu. Tá vedcom umožní pochopiť čím sa naši predkovia živili a v akých prostrediach žili.

Archeológovia z čiech objavili mimoriadne vzácne artefakty
Zdroj: Roman Garba, Alžběta Danielisová, Archeologický inštitút Českej akadémie vied v Prahe

Neďaleko pohrebiska výskumníci našli skaly s jedinečnými rytinami. Skaly sa líšili ako štýlom rytín, tak aj mierou zvetrania. Výskumníci veria, že tieto skaly vznikali v pomerne širokom časovom rozmedzí, od roku 5000 pred Kristom až do roku 1000 nášho letopočtu. Objavili tu aj miesta, kde naši predkovia vyrábali kamenné nástroje.

Výskum v Ománe je len časťou širšieho projektu, za ktorým stojí evolučný antropológ Viktor Černý z Archeologického inštitútu v Prahe. Tento širší výskum sa zameriava na štúdiu interakcie medzi populáciami našich predkov a ich schopnosti prispôsobiť sa klimatickým zmenám.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close