Červená planéta nie je úplne červenou: Zelenkavý olivín pomáha vedcom pochopiť začiatok života na Zemi
Vedci si spočiatku mysleli, že sa pozerajú na sedimenty, rover Perseverance ich vyviedol z omylu.
Keď sa povie Mars, takmer okamžite sa nám vybaví predstava červenej planéty pokrytej hrdzavým pieskom všade, kam sa pozrieme. Z obežnej dráhy sa Mars môže zdať byť červený, no po pristátí roveru Perseverance čakalo vedcov na zemi prekvapenie.
Predpokladalo sa, že v kráteri, ktorý bol kedysi jazerom, nájdu sedimenty nanosené riekou počas niekoľkých miliárd rokov, keď mala planéta hustejšiu atmosféru, silnejšie magnetické pole a vodu. Namiesto toho však našli množstvo sopečných hornín, predovšetkým olivínu, ktorý pustú planétu sfarbuje do odtieňa zelenej, informuje Purdue University.
Vedci z tejto univerzity pomáhali navrhnúť a následne postaviť kameru SuperCam, ktorá sa nachádza na roveri Perseverance. Táto kamera pomáha vedcom identifikovať a následne analyzovať vzorky v kráteri. Krátko po štarte misie vedci prišli na to, že horniny na Marse sa diametrálne líšia od hornín, ktoré existujú na Zemi.
Vzorky, ktoré rover analyzoval, sa datujú približne 4-miliardy rokov do minulosti, kedy bola naša Zem veľmi mladá. Aj u nás existujú horniny s takýmto vekom, no tektonická aktivita ich mimoriadne zvetrala a poškodila. Mars nemá tektoniku a ponúka vedcom jednoduchšiu možnosť, ako tieto staré vzorky študovať.
Dôležité je pozrieť sa na vzorky zblízka
Zároveň vedci získavajú lepší pohľad nielen do histórie červenej planéty, ale môžu lepšie porozumieť aj podmienkam ktoré kedysi dávno vládli na Zemi a čo znamenali pre evolúciu života na planéte.
Neprehliadni
„Jedným z dôvodov prečo nedokážeme pochopiť ako a kde vznikol prvý život na Zemi je aj to, že väčšina prastarých hornín už neexistuje, čiže nedokážeme rekonštruovať, ako vyzeralo prostredie mladej planéty,“ vysvetľuje Briony Horgan, vedkyňa z Purdue University.
Vzorky odobraté roverom Perseverance ležali na Marse miliardy rokov a prakticky čakali na to, kým ich rover zoberie. Datujú sa približne do obdobia, kedy začal na našej planéte život. Ich štúdia vedcom prezradí viac nielen o Zemi, ale aj o iných potenciálne obývateľných planétach.
Úlohou roveru Perseverance je pátranie po stopách mikroskopického života, ktorý mohol kedysi dávno na planéte existovať. Kráter Jezero, v ktorom sa rover nachádza, vedci vyberali z vesmíru a spočiatku si myslel, že je plný sedimentárnych skál. Až analýza zblízka ukázala, že ide o lávové horniny.
Hoci ostali vedci prekvapení, vysvetľujú, že práve preto je mimoriadne dôležité pozrieť sa na fascinujúce regióny z blízka. Perseverance má k dispozícii sadu nástrojov, ktoré vedcom umožňujú pochopiť vznik študovaných vzoriek. Hoci sa toho z obežnej dráhy dá o planéte veľa vyčítať, omyl vedcov jasne dokazuje potrebu pristáť na planéte a analyzovať fascinujúce štruktúry aj na mikroskopickej úrovni. V príprave je aj misia, ktorá prinesie nazbierané vzorky späť na Zem a prezradí niečo viac o histórií nielen Marsu, ale aj Zeme.
Komentáre