Červená planéta nie je úplne červenou: Zelenkavý olivín pomáha vedcom pochopiť začiatok života na Zemi

Vedci si spočiatku mysleli, že sa pozerajú na sedimenty, rover Perseverance ich vyviedol z omylu.

Rover Perseverance našiel na Marse nezvyčajnú vzorku_fotografia_2
Zdroj: NASA, detailný pohľad

Keď sa povie Mars, takmer okamžite sa nám vybaví predstava červenej planéty pokrytej hrdzavým pieskom všade, kam sa pozrieme. Z obežnej dráhy sa Mars môže zdať byť červený, no po pristátí roveru Perseverance čakalo vedcov na zemi prekvapenie.

Predpokladalo sa, že v kráteri, ktorý bol kedysi jazerom, nájdu sedimenty nanosené riekou počas niekoľkých miliárd rokov, keď mala planéta hustejšiu atmosféru, silnejšie magnetické pole a vodu. Namiesto toho však našli množstvo sopečných hornín, predovšetkým olivínu, ktorý pustú planétu sfarbuje do odtieňa zelenej, informuje Purdue University.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedci z tejto univerzity pomáhali navrhnúť a následne postaviť kameru SuperCam, ktorá sa nachádza na roveri Perseverance. Táto kamera pomáha vedcom identifikovať a následne analyzovať vzorky v kráteri. Krátko po štarte misie vedci prišli na to, že horniny na Marse sa diametrálne líšia od hornín, ktoré existujú na Zemi.

Vzorky, ktoré rover analyzoval, sa datujú približne 4-miliardy rokov do minulosti, kedy bola naša Zem veľmi mladá. Aj u nás existujú horniny s takýmto vekom, no tektonická aktivita ich mimoriadne zvetrala a poškodila. Mars nemá tektoniku a ponúka vedcom jednoduchšiu možnosť, ako tieto staré vzorky študovať.

Sopečné horniny na Marse pomáhajú vedcom pochopiť ako vznikol život na Zemi
Zdroj: NASA

Dôležité je pozrieť sa na vzorky zblízka

Zároveň vedci získavajú lepší pohľad nielen do histórie červenej planéty, ale môžu lepšie porozumieť aj podmienkam ktoré kedysi dávno vládli na Zemi a čo znamenali pre evolúciu života na planéte.

„Jedným z dôvodov prečo nedokážeme pochopiť ako a kde vznikol prvý život na Zemi je aj to, že väčšina prastarých hornín už neexistuje, čiže nedokážeme rekonštruovať, ako vyzeralo prostredie mladej planéty,“ vysvetľuje Briony Horgan, vedkyňa z Purdue University.

Vzorky odobraté roverom Perseverance ležali na Marse miliardy rokov a prakticky čakali na to, kým ich rover zoberie. Datujú sa približne do obdobia, kedy začal na našej planéte život. Ich štúdia vedcom prezradí viac nielen o Zemi, ale aj o iných potenciálne obývateľných planétach.

Úlohou roveru Perseverance je pátranie po stopách mikroskopického života, ktorý mohol kedysi dávno na planéte existovať. Kráter Jezero, v ktorom sa rover nachádza, vedci vyberali z vesmíru a spočiatku si myslel, že je plný sedimentárnych skál. Až analýza zblízka ukázala, že ide o lávové horniny.

Hoci ostali vedci prekvapení, vysvetľujú, že práve preto je mimoriadne dôležité pozrieť sa na fascinujúce regióny z blízka. Perseverance má k dispozícii sadu nástrojov, ktoré vedcom umožňujú pochopiť vznik študovaných vzoriek. Hoci sa toho z obežnej dráhy dá o planéte veľa vyčítať, omyl vedcov jasne dokazuje potrebu pristáť na planéte a analyzovať fascinujúce štruktúry aj na mikroskopickej úrovni. V príprave je aj misia, ktorá prinesie nazbierané vzorky späť na Zem a prezradí niečo viac o histórií nielen Marsu, ale aj Zeme.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre