Celú dobu sme sa mohli mýliť. Nová štúdia spochybňuje ako vznikli kontinenty Zeme

Nová štúdia spochybňuje spôsob, akým Zem získala svoje kontinenty. Nové modely poukazujú na odlišný scenár.

planeta zem jadro
Zdroj: vampy1 / depositphotos.com

Pred niekoľkými miliardami rokov na Zemi vznikli kontinenty a tie následne postavili základy pre život ako ho poznáme, ktorý prišiel až o nejakú dobu neskôr. Výskumníci majú pomerne dobrú predstavu o tom, ako kontinenty vznikli, no výskum z University of Illinois naznačuje, že sme sa v tomto mohli mýliť.  

Autori nového výskumu spochybňujú, že kontinenty mohli vzniknúť pomocou geologického procesu, ktorý prebieha aj v súčasnosti. V rámci štúdie použili počítačový model, ktorý vedcom pomohol odhaliť, ako vznikla magma, v ktorej sa môžu ukrývať dôležité poznatky ohľadom formácie kontinentov.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Pod magmou chápeme roztavenú látku, ktorej chladnutím vznikajú horniny a minerály. V rámci výskumu sa autori pozreli na magmu, ktorá má rovnakú kompozíciu ako vzácne minerálne ložiská zirkónov. Tie sa datujú 2,5 až 4-miliardy rokov do minulosti, kedy podľa autorov vznikli prvé kontinenty. 

Vedci donedávna verili, že zirkóny z tohto obdobia mohli vzniknúť len počas procesu subdukcie, kedy sa dve tektonické platne stretnú pod vodou a jedna platňa sa podsunie pod druhú, čím sa dostáva pevnina na povrch. Subdukcia prebieha aj dnes sa považuje za zdroj zemetrasení, sopečných erupcií a tvaruje pobrežia kontinentov.  

Nová štúdia ale zisťuje, že subdukcia nie je potrebná na to, aby takéto zirkóny vznikli. Namiesto toho autori odhalili, že minerály mohli vzniknúť prostredníctvom veľkého tlaku a teploty, ktoré sa spájajú s roztavením pôvodnej hrubej zemskej kôry. 

Ako vyzerala Zem, keď ju celú pokrývala magma?
Zdroj: NASA’s Goddard Space Flight Center/Chris Smith (KRBwyle)

“Podľa našich kalkulácií a modelov môžeme získať rovnaké zirkóny a v niektorých prípadoch dokonca získať aj lepšie výsledky cez proces roztavenia spodnej časti zemskej kôry. S ohľadom na výsledky našej štúdie môžeme povedať, že stále nemáme dostatok dôkazov na to, aby sme s istotou mohli povedať, ktorý proces formoval kontinenty Zeme,” vysvetlil David Hernández Uribe, vedúci nového výskumu.  

Kedy vznikla platňová tektonika na Zemi?  

Platňová tektonika je séria procesov, ktoré sa dejú v najvrchnejšej časti Zeme v zemskej kôre. Podľa tejto teórie sa zemská kôra skladá z astenosféry, vrstvy ktorá je vo vyššej časti plastická, no hlbšie vplyvom tlaku pevná. Na nej „pláva“ litosféra, ktorá je rozlámaná na viacero veľkých a niekoľko menších platní.  

Pod platňovou tektonikou teda rozumieme dynamické procesy, ktoré neustále menia tvár našej planéty. Zodpovedajú za vznik pohorí, oceánov, ale aj za sopečnú činnosť, ktorá na planéte prebieha. Výraznou časťou platňovej tektoniky je pohyb tektonických platní. 

Autori novej štúdie naznačujú, že ich zistenia zároveň prinášajú neistotu v tom, kedy platňová tektonika skutočne vznikla. Ak prvé kontinenty na Zemi vznikli prostredníctvom subdukcie, potom to znamená, že platňová tektonika vznikla pred 3,6 až 4-miliardami rokov, teda len približne 500-miliónov rokov po vzniku planéty.  

Ak sa ale ukáže, že kontinenty vznikali roztavením kôry, scenár platňovej tektoniky by mohol byť úplne iný. Autori štúdie tvrdia, že podľa tohto nového scenára by mohla platňová tektonika začať oveľa neskôr.  

tektonicke dosky Zeme
Zdroj: Mopic / Shutterstock.com

Sú tektonické platne naozaj tak dôležité?

Naša planéta Zem je jedinou planétou v Slnečnej sústave, ktorá má stále aktívnu platňovú tektoniku. Práve platňová tektonika je séria procesov, ktoré výrazne ovplyvňujú obývateľnosť planéty. Pohyb kontinentov ovplyvňuje počasie a chemické zloženie oceánov, čo sú všetko faktory, ktoré si spájame so vznikom života.  

Staršia štúdia z roku 2018 ale predpokladá, že platňová tektonika nemusí byť až tak dôležitá pre život, ako si vedci myslia. V rámci svojej práce zistili, že aj planéty bez platňovej tektoniky môžu udržať dostatočne stabilné podmienky pre život. Tie vydržia spravidla niekoľko miliárd rokov. V najextrémnejších prípadoch dokážu stabilné podmienky vydržať 4-miliardy rokov, čo je približne vek našej Zeme.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre