Časť „solárneho problému“ vyriešená: Nový model ponúka riešenie aspoň niekoľkých nevysvetliteľných nejasností
Aj napriek pokrokom v študiu Slnka astronómovia narážali na problémy, s ktorými si nedokázali poradiť.
Naše Slnko je excelentným modelom pre pochopenie procesov odohrávajúcich sa v hlbších vrstvách iných hviezd v Mliečnej dráhe. Aj napriek všetkým pokrokom v odbore helioseizmológie ešte stále existujú určité javy, ktoré si vedci nedokážu vysvetliť, píše portál Tech Explorist.
Helioseizmológia ponúka vedcom informácie o tom, čo sa deje v interiéri Slnka, no výsledky získané touto metódou nesúhlasia s množstvom ťažkých prvkov, ktoré by sa mali v hviezde nachádzať. Popri tom majú astronómovia problém vysvetliť internú rotáciu hviezdy a množstvo lítia na jej povrchu. Astronómovia z Univerzity v Ženeve v spolupráci s univerzitou v meste Liège navrhli nový solárny model odpovedajúci aspoň na časť tohto problému.
Nový model berie do úvahy rotáciu nášho Slnka, ktorá sa postupom času mení a magnetické polia vznikajúce touto činnosťou. Astronómovia veria, že pomocou neho dokážu objasniť vnútornú štruktúru našej najbližšej hviezdy.
„Chápanie účinkov solárnej rotácie a magnetických polí na presun chemických prvkov je dôležité nielen pre pochopenie Slnka, ale aj hviezd vo všeobecnosti. Tieto deje priamo ovplyvňujú chemickú evolúciu vesmíru, vzhľadom na to že všetky prvky nevyhnutné pre život vznikajú v jadrách hviezd.“, vyjadril sa Patrick Eggenberger, astronóm zo Ženevskej univerzity.
Vďaka novému modelu astronómovia odhadli koncentráciu hélia na povrchu Slnka. Podarilo sa im správne určiť aj množstvo lítia, čo bolo až donedávna problematické. Rotácia vnútorných vrstiev Slnka vplyvom magnetických polí vytvára turbulentný pohyb brániaci héliu ponoriť sa do jadra hviezdy. Rovnaký jav vplýva aj na lítium, ktoré presúva do horúcich regiónov. Tam dochádza k jeho zániku.
Model nerieši všetko
Aj napriek týmto úspechom nie je model dokonalý. Vďaka helioseizmológii sa astronómom podarilo s presnosťou 500 km zistiť, v akej hĺbke sa začína konvekcia. Ide o stúpanie horúcejších vrstiev k povrchu a klesanie chladnejších vrstiev smerom k jadru hviezdy. Tento proces sa deje takmer 200-tisíc km pod povrchom hviezdy, no teoretické modely majú odchýlku až 10-tisíc km. Zatiaľ nie je isté, či sa vďaka novému modelu túto odchýlku podarí odstrániť. Ak problém pretrvá, astronómovia budú musieť zmeniť spôsob, akým sa na Slnko pozerajú.
Neprehliadnite
„Vďaka helioseizmológii vieme do 500 km, v ktorej oblasti začínajú konvekčné pohyby hmoty, 199 500 km pod povrchom Slnka. Teoretické modely Slnka však predpovedajú hĺbkový posun o 10 000 km!“ vysvetľuje Sébastien Salmon“
Našťastie nový model ponúka možnosť, ako ďalej postupovať. Vďaka nemu totiž odkryli procesy dôležité pri riešení tejto odchýlky. V nasledujúcich krokoch štúdie musia vedci prehodnotiť hmotnosť, polomer a vek všetkých hviezd podobných Slnku. Vo väčšine prípadov sa totiž poznatky získané študovaním Slnka, prenášajú aj na iné hviezdy, ktoré sú mu podobné. Ak sa teda zmení model, pomocou ktorého vedci popisujú správanie našej hviezdy, musí sa zmeniť aj spôsob akým skúmajú hviezdy mimo Slnečnej sústavy.
Popísať čo najpresnejšie hviezdy, podobné tej našej, je mimoriadne dôležité. Obzvlášť ak chcú astronómovia objaviť planéty s rovnakým zložením ako má naša Zem.
Komentáre