Čas na riešenie globálneho otepľovania sa rapídne kráti, hovoria vedci. Zatiaľ nerobíme nič na zníženie emisií.
S globálnym otepľovaním nerobíme nič, tvrdia vedci. Myslieť si, že dodržíme naše klimatické ciele, je bláznivé a nereálne.
Výskumníci venujúci sa klimatickým štúdiám apelujú na kompetentné orgány, aby urobili aspoň prvé kroky v ústrety riešeniu krízy globálneho otepľovania, ktorá už trieska na dvere.
Produkcia palív z fosílnych zdrojov je momentálne na historickom maxime a s tým idú ruku v ruke aj emisie, ktoré spôsobujú rapídny nárast teplôt. Ako informuje portál The Conversation, začínajú sa objavovať aj také tvrdenia, že dokážeme rast globálnych teplôt udržať na sľubovaných 1,5 stupňov Celzia.
Autori novej štúdie pripomínajú, že za súčasných podmienok, kedy sa kríza globálneho otepľovania neberie s takou vážnosťou, ako by sa mala, je “sen” o udržaní teplôt na hranici 1,5 stupňov Celzia oproti teplotám pred priemyselnou revolúciou nereálny. Príkladom sú slová prezidenta klimatickej konferencie, ktorá sa udiala minulý rok. Sultán Al Jaber tvrdil, že je jeho cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňov Celzia a tento ambiciózny cieľ bude vnímaný s vážnosťou, akú si zaslúži. Popri tom však výrazne zvýšil produkciu ropy a plynu ako Výkonný riaditeľ ropnej spoločnosti Abu Dhabi National Oil Company.
Jednu vec hovoríme, inú zas robíme
Výskumníci poukazujú, že takéto “prázdne sľuby” sa objavujú všade a poukazujú na zaužívaný spôsob uvažovania. Podľa vedcov si svetoví lídri myslia, že vieme s globálnym otepľovaním urobiť niečo bez toho, aby sme spravili to, čo sa vyžaduje na záchranu Zeme. Treba výrazne zraziť našu produkciu emisií skleníkových plynov.
Ďalším príkladom je spoločnosť Amazon, ktorá v roku 2019 vyhlásila, že chce dosiahnuť nulové emisie do roku 2040. Počas nasledujúcich 4 rokov ale emisie spoločnosti stúpli o 40%.
Neprehliadni
Autori štúdie vysvetľujú, že za týmto zmýšľaním existuje presvedčenie, že to s emisiami môžeme “prestreliť” a následne vyvinúť technológiu, ktorá by nám dovolila z atmosféry odsať oxid uhličitý. Viacerí veria, že takýmto spôsobom by sme do konca storočia vedeli zraziť teploty späť do normálu.
Ak ale rozmýšľame takto, potom vôbec nevyvinieme potrebné kroky na to, aby sme v prvom vade obmedzili otepľovanie na 1,5 stupňov Celzia. To je stanovené v Parížskej dohode.
“Diskutovať o tom, že môžeme bezpečne prestreliť hranicu 1,5 stupňov alebo akékoľvek množstvo otepľovania, je ako keby sme nahlas povedali, že nás vôbec netrápi to, koľko ľudí umrie alebo bude trpieť pre extrémne vysoké teploty, kým nájdeme spôsob, ako odstrániť oxid uhličitý a zachrániť planétu,” píšu vedci.
Teoreticky predpokladáme, že odstránenie oxidu uhličitého z atmosféry je ako stroj času, ktorý pretočí hodiny zeme dekády do minulosti, kedy boli teploty miernejšie. Stále ale existuje šanca, že tento plán nebude fungovať alebo nezaberie okamžite.
Situácia sa bude zhoršovať
Autori štúdie ale vidia ešte jeden problém a to s Parížskou dohodou. Tá hovorí, že musíme obmedziť globálny priemer na hodnote 1,5 stupňov Celzia. Problém vidia v tom, že nikto na Zemi nepociťuje globálny priemer. Len určitá časť zeme môže v určitých mesiacoch pociťovať návalové horúčavy. Globálne otepľovanie pritom narúša aj počasie, ktoré sa prejavuje extrémnejšie v určitom čase a na určitých miestach. Výskumníci ešte v roku 2021 tvrdili, že dosiahnutie nulových emisií je nebezpečná pasca. Teraz vidíme, ako sa pred nami pomaly zatvára. Svetoví lídri a veľké nadnárodné spoločnosti čoraz častejšie začínajú uvažovať o prestrelení klimatických cieľov. Až potom budú rozmýšľať ako emisie oxidu uhličitého z atmosféry dostať.
Medzi tým však rastúce teploty budú čoraz viac ohrozovať našu stabilitu potravín, pitnej vody, budú negatívne vplývať na naše zdravie, biodiverzitu Zeme a ďalšie. Autori štúdie veria, že Parížska dohoda je už mŕtva a ak chceme konať, mali by sme konať ihneď. Momentálne však majú ľudia svoje vlastné problémy, ktoré ale idú ruku v ruke s globálnym otepľovaním. Ak sa chceme dostať z tohto problému, potrebujeme zmeniť spôsob akým myslíme.
Komentáre