Čakali by ste „sneh“ v jadre Zeme? Objav prekvapil aj vedcov, no má svoje vysvetlenie
Nová štúdia dokázala, že aj v extrémnych podmienkach zemského jadra môže existovať sneh. Nie je to však sneh, ktorý by sme normálne čakali.
Naša planéta sa skladá z niekoľkých vrstiev. Najvrchnejšou je zemská kôra, potom nasleduje zemský plášť a nakoniec vonkajšie a vnútorné jadro. Vonkajšia časť zemského jadra sa nachádza približne 3-tisíc km pod našimi nohami a má hrúbku 2-tisíc km. Skladá sa z hustej, ale roztavenej železnej zliatiny.
Vonkajšia časť jadra je vrstva, kde vzniká prostredníctvom konvekcie magnetické pole planéty a to nás ochraňuje pred škodlivou radiáciou Slnka. V rámci novej štúdie sa vedci z Arizona State University zamerali na vonkajšie jadro a pokúsili sa lepšie popísať podmienky, ktoré tam možno očakávať. V rámci tohto výskumu si všimli niečo naozaj zvláštne.
Vo vonkajšej časti zemského jadra môže aj napriek obrovským teplotám a tlaku snežiť. Nie je to ale sneh ako ho poznáme, vločky v tomto prípade tvoria kryštály, ktoré sú bohaté na kremík. Tento sneh sa neponára hlbšie do vrstvy, ale je menej hustý ako železná zliatina a tým pádom stúpa nahor.
„Prekvapilo nás, že vo vonkajšej vrstve zemského jadra môže vznikať „sneh“ stúpajúci nahor,“ vysvetľuje Dan Shim, jeden z autorov výskumu.
Sneh v útrobách Zeme
Výskumníci rekonštruovali podmienky, ktoré možno nájsť vo vonkajšej vrstve zemského jadra, no nebola to ani zďaleka jednoduchá úloha. Štúdia odhalila, že sneh môže vznikať na hranici vonkajšieho jadra a zemského plášťa. Predchádzajúce seizmické výskumy odhalili na tejto hranici niekoľko zvláštnych štruktúr.
„Ak sa kremík a vodík nachádzajú na okraji vonkajšej časti jadra v správnom pomere, môže vzniknúť kremíkový sneh,“ vysvetľuje vedúci štúdie, Suyu Fu.
V tekutom vonkajšom jadre Zeme sa môžu nachádzať pevné zóny, ktoré sú niekoľko stoviek metrov hrubé. Medzi týmito štruktúrami sa môžu nachádzať kopy kremíkového snehu. Ak sa v rámci konvekčných procesov tieto kopy snehu zachytia, počas seizmických výskumov sa môžu ukázať ako jemné štruktúry nachádzajúce sa v najhlbšej časti zemského plášťa.
Neprehliadnite
Autori štúdie tvrdia, že sneh vzniká v najvrchnejšej časti vonkajšieho jadra, no môže vzniknúť aj hlbšie s postupným ochladzovaním sa planéty.
Jadro našej planéty aj dnes ostáva z veľkej časti zahalené tajomstvom. Vedci momentálne nemajú spôsob, ako by dokázali do tejto vrstvy nahliadnuť priamo, preto sa spoliehajú na nepriame metódy výskumu. Podmienky v zemskom plášti a hlbších vrstvách skúmajú prostredníctvom seizmických vĺn, no niekedy sa stane, že sa výsledky nedajú ľahko interpretovať.
Seizmické vlny sú ale mimoriadne užitočné. Ak sa na Zemi udeje zemetrasenie, tieto vlny sa šíria podobne ako vlny v rybníku, keď do neho hodíte kameň, no s malým rozdielom. Seizmické vlny sa nešíria rovnomerne. Ich rýchlosť závisí na materiáli, s ktorým sa počas svojej cesty stretnú. Odlišná hustota materiálu znamená odlišnú rýchlosť seizmických vĺn. Práve vďaka tomuto fenoménu mohli výskumníci definovať jednotlivé vrstvy, z ktorých sa naša planéta skladá.
Komentáre